Príponu -yňa (zriedkavo -kyňa) v ženských podstatných menách píšeme vždy s -y (letk-yňa, sudk-yňa, svät-yňa, väzen-kyňa).

Ostražití musíme byť pri ohýbaní privlastňovacích prídavných menách ženského rodu (vzor matkin). V N pl. píšeme vždy -i, napr. otcovi a matkini známi. V ostatných pádoch plurálu pridávame prípony podľa vzoru pekný, napr. setrini spolužiaci, sestriných spolužiakov, sestrinými spolužiakmi atď. Podobne sudkynini susedia, sudkyniných susedov, sudkyniným susedom a pod.

Privlastňovacie prípony -in, -ina, -ino, -ini, -ine, -ova, -ovo, -ovi, -ove sú vždy krátke (Rúfusova zbierka, Hviezdoslavovi súputníci).

Vo výslovnosti neraz počujeme: sklenný, slamenný. Pripomeňme si: ak sa slovotvorný základ takýchto prídavných mien končí na -n, po pridaní prípony -ný sa v nich nachádza zdvojené -nn-, napr. kamen-ný, sen-ný.

Ak sa slovotvorný základ nekončí na -n, v odvodenom tvare sa nachádza jedno -n-, napr. slama – slamený, sklo – sklený. V takýchto prípadoch teda nevyslovujeme -nn-.