Dominantnou úlohou prestávky (pauzy) v reči je členiť výpoveď na časti tak, aby bola zrozumiteľná, ale aj z pohľadu fyziológie reči hovoriaceho – aby sa mohol nadýchnuť. Kultivovaný rečový prejav zvyčajne neobsahuje veľký počet prestávok, inak by narúšali celistvosť výpovede. Oproti tomu v súvislejšom prejave bez pauzy v reči alebo s malým počtom prestávok by poslucháč vnímal výpoveď oveľa ťažšie, pretože čím je menej prestávok v reči, tým je aj rečové tempo vyššie. Kultivovaný jazykový prejav by mal teda obsahovať primeraný počet prestávok.

Z pohľadu tempa reči, ktorý definujeme ako vyslovenie určitého počtu slabík za určitý čas, jazykovokultúrne nedostatky súvisia za ostatné roky najmä s rýchlym tempom reči – čím je rečové tempo rýchlejšie, tým sa stáva reč menej zrozumiteľnou, a tak príjemcovi môže uniknúť podstata obsahu výpovede a môže sa deformovať aj reč hovoriaceho (vynechávanie alebo skracovanie hlások atď.).

Rytmus definujeme ako striedanie prízvučných a neprízvučných slabík v reči. Poruchy rečového rytmu sú zriedkavé a môže ich spôsobiť umiestnenie prízvuku na slabiku taktu.