Predložky podliehajú znelostnej neutralizácii – vo výslovnosti sa prispôsobujú svojou znelosťou nasledujúcej spoluhláske. Predložky s, so sa viažu vždy s inštrumentálom (s Miškou, so susedmi), preložky z, zo zasa s genitívom (z lesa, zo studne). Zložené predložky píšeme ich vždy spolu ako jedno slovo (spoza, spomedzi, ponad a pod.).

Častice píšeme väčšinou spolu (čoby, žeby, božechráň, pravdaže) alebo so spojovníkom (už-už, len-len). Hodnotiace častice, ktoré vo vete majú funkciu vložky, vyčleňujeme čiarkami (Na to ste, pravdaže, zabudli. Prídeme, samozrejme.).

Zvukomalebné zdvojené citoslovcia píšeme so spojovníkom (cha-cha, hav-hav), aj keď sa pripúšťa písanie dovedna (chacha). Tvary s predložkou sa môžu písať dovedna aj osobitne (dovidenia aj do videnia, dopekla aj do pekla), aj keď vhodnejšie je písať ich spolu (dovidenia, dopekla).

Vo zvukomalebných citoslovciach píšeme zvyčajne i (híkať, chichot). Ak sú citoslovcia alebo citoslovné výrazy súčastou vety, vyčleňujeme ich čiarkami (Hurá, už prišli. Och, bolí to.). Ak citoslovcia vo vete majú platnosť vetného člena, nevyčleňujú sa čiarkmi (V miestnosti bolo počuť tiché oj. = predmet: čo bolo počuť? (tiché) Oj.).