V písomnej komunikácii neraz robí problém odlíšiť od seba vlastné meno od mena všeobecného. Pripomeňme si, že vlastné mená vyčleňujú jedinečný konkrétny objekt (osobu, neživý objekt a i.) spomedzi iných podobných objektov. Nepíšeme ich v úvodzovkách, začiatok vlastného mena naznačujeme veľkým písmenom.

Túto pomerne jednoduchú definíciu vlastných mien použime vždy, keď váhame, či konkrétne slovo máme pokladať za vlastné meno alebo nie. Napríklad pomenovania nemecký jazyk, skorocel väčší, slovenská vláda, ministerstvo školstva sú z hľadiska svojej schopnosti identifikovať a individualizovať také isté ako spojenia plastové dvere, zamokrený terén, ovocný sad. Sú to všeobecné mená a píšeme ich s malým začiatočným písmenom. Za vlastné mená nepokladáme slová alebo slovné spojenia, ktorých individualizačná schopnosť nie je postačujúca (názvy predmetov, študijných odborov, typov škôl a inštitúcií, domáce názvy rastlín, živočíchov, chemických látok, povolaní, funkcií, stavieb, platidiel a pod.).