Je nekodifikovaná forma jazyka, používa sa v bežnej komunikácii, dnes už veľmi často aj vo verejných prejavoch, kde by sa očakávala spisovná forma jazyka.

Štandardná forma jazyka sa v praxi prejavuje napríklad tvrdou výslovnosťou spoluhlásky ľ v slabikách le, li, lí, lia, lie, liu, skracovaním dlhých samohlások, z pohľadu slovnej zásoby slová sranda, krb, univerbizované slová diplomovka, presilovka, výpadovka a pod.