Národný jazyk sa používa v konkrétnom národnom spoločenstve ako ustálený spôsob komunikácie a je výrazným znakom národa, zároveň je zvyčajne znakom územnej, sociálnej a komunikačnej diferenciácie spoločenstva. Členenie národného jazyka na útvary nazývame stratifikácia národného jazyka.

Formy alebo útvary národného jazyka rozdeľujeme na spisovný jazyk, štandard, subštandard a nárečia. Spisovný jazyk má celonárodnú platnosť, nárečia len územnú, teritoriálnu platnosť.

Štátny jazyk je vo všeobecnosti jazyk národa konkrétneho štátu a používa sa ako záväzný vo vymedzených komunikačných sférach. Podľa Ústavy Slovenskej republiky je štátnym jazykom na našom území slovenský jazyk. Prostredníctvom štátneho jazyka sa štát usiluje udržiavať a prehlbovať politickú a sociálnu integrovanosť všetkých svojich občanov. Štátny jazyk nie je synonymom spisovného jazyka – kodifikovanú podobu štátneho jazyka, teda spisovný jazyk, by sa mal podľa zákona o štátnom jazyku používať vo verejnej a spoločensky závažnej komunikácii.