Kultúru našej reči ovplyvňujú rozličné jazyky úplne prirodzene už oddávna, pretože naši predkovia boli v kontakte s inými národmi. V slovenčine používame aj dnes niektoré prvky z iných jazykov, napríklad slová bryndza, bača, salaš majú pôvod v rumunčine, latinský pôvod košeľa, tabuľa, fara, z nemčiny pochádzajú slová cukor, fľaša, huta, z maďarčiny čardáš, beťár, koč, z angličtiny víkend, dres, futbal, z češtiny cievka, rozhlas, sústava a mnohé ďalšie. Bez týchto prevzatých slov by sme sa v slovenčine nezaobišli, pretože namiesto nich nemáme vhodné slová slovenského pôvodu. Situácia je iná, ak sa začne používať slovo, ktoré je zbytočné alebo utvorené podľa gramatických pravidiel iného jazyka – vtedy sa hodnotí ako nespisovné slovo, výraz. V priebehu ostatných 100 rokov sa do kontaktu s inými jazykmi dostávame čoraz častejšie aj pomocou vysielania televízie a rozhlasu – často sledujeme programy v češtine, jazykovo zdatnejší aj v iných jazykoch. Aj to je dôvod, prečo sa do slovenskej slovnej zásoby dostali zväčša slová z češtiny (bohemizmy), preto sa dnes často používajú slová napríklad kúsať, zbytok, vadiť, kartáč, sáčok/-ek/-ik atď. – v spisovnej slovenčine sa hodnotia ako nespisovné, namiesto nich máme spisovné ekvivalenty: hrýzť, zvyšok, prekážať, kefa, vrecko. Z anglicizmov sú to napríklad: sejvnúť, downloadovať, writer, cool – v slovenčine uložiť, stiahnuť/prevziať alebo načítať/čítať údaje, pisateľ, dobrý/výborný atď.