V sociálnych vedách, kde predmetom výskumu nie sú len personálne a individuálne vzťahy, ale aj otázky týkajúce sa fungovania spoločnosti ako celku, koordinovania jej jednotlivých súčastí a riadenia sociálneho života v globálnom meradle, sa individualistické ponímanie moci javí ako nedostatočné, pretože je zjavné, že sociálne správanie je regulované aj prostredníctvom iných prvkov, ako sú prvky personálneho riadenia. Možnosť a schopnosť ovplyvňovať správanie vyplýva aj z iných, napr. neosobných charakteristík sociálneho prostredia, akými sú napr. materiálne podmienky existencie človeka či rozličné účelové materiálne sociálne útvary (byrokratické a iné formálne organizácie).

Pod sociálnou mocou teda rozumieme možnosť alebo schopnosť ovplyvňovať správanie človeka zo strany sociálneho systému a jeho organizácie. Jej pôsobenie sa realizuje prostredníctvom základných sociálnych a kultúrnych strategických prvkov, teda inštitúcií (v zmysle ustálených a štandardizovaných spôsobov správania a konania v danej societe a kultúre, napr. činností učenia a vyučovania) a organizácií (v zmysle foriem koordinácie spôsobov správania a konania v rámci istého sociálneho útvaru, napr. školy). V rámci týchto dôležitých strategických prvkov si ľudia osvojujú základné spôsoby sociálneho konania a správania, ako aj jeho hranice a limity…

Sociálna moc sa niekedy považuje za represívnu, resp. trestnú moc, čo je dosť skresľujúce. Trestnými resp. represívnymi metódami sa málokedy podarí zabezpečiť úplnú sociálnu integráciu jednotlivca, najčastejšie dochádza k jeho exklúzii, t. j. sociálnemu vylúčeniu, či už vo vedomí trestaného a vo vedomí verejnosti, alebo aj fakticky vo forme umiestnenia do resocializačného zariadenia a pod.

Prostriedky represie by nikdy nemali byť zásadnými prostriedkami sociálnej integrácie, pretože sa nimi nedosahujú požadované efekty. Ťažisko sociálnej moci leží v snahe vtiahnuť čo najväčší počet detí a mládeže do prirodzeného socializačného procesu, ktorý je socializačne najspoľahlivejší. Nevyhnutnosť sociálnej intervencie je potom znakom, že sa to v danom prípade spoločnosti nepodarilo“ (Kaščák 2006).