Kritický prúd výskumu skrytého kurikula spochybňuje skutočnosť, že socializačné odkazy skrytého kurikula škôl sú rovnaké pre všetky deti, to znamená, že sa ich prostredníctvom reprodukuje len jeden kultúrne dominantný sociálny charakter. Ukazuje skôr, že skupina žiakov je sociálne nehomogénnou skupinou a že skryté kurikulum školy buduje skôr rôzne sociálne charaktery. Stúpenci tohto prúdu pritom poukazujú na skutočnosť, že je diametrálny rozdiel medzi proklamovaným, oficiálnym fungovaním škôl a fungovaním neoficiálnym, skrytým a že sa tieto pôsobenia dostávajú do mnohých kontradikcií. Kritici pritom tvrdia, že skryté kurikulum tak v mnohých prípadoch popiera kurikulum oficiálne, ide proti nemu, dokonca mení jeho intencie a pervertuje jeho pôsobenie. V rámci kritického prúdu sa kontraproduktívne účinky skrytého kurikula konštatovali najmä na troch úrovniach: 1. na úrovni reprodukcie sociálnych nerovností medzi žiakmi, 2. na úrovni odovzdávania protichodných odkazov týkajúcich sa vzdelávania, kariéry a profesie 3. na úrovni reprodukcie rodovej nerovnosti medzi žiakmi. Na prvej úrovni sa pritom konštatoval sociálne diferencovaný prístup školy k žiakom, t. j. prístup závislý od ich sociálneho pôvodu. Na druhej úrovni sa zase objavujú variácie v reakciách žiakov na rozporuplné požiadavky a hodnoty školy a na tretej úrovni bol identifikovaný rodovo diferencovaný prístup školy ku žiakom, teda prístup závislý od pohlavia detí.

Jedna skupina autorov tvrdí, že budovanie sociálnych charakterov skrytým kurikulom je závislé od sociálnej príslušnosti detí. Tá má rozhodovať o tom, akému socializačnému pôsobeniu bude dieťa vystavené. Kľúčovým poznatkom pritom je, že škola prostredníctvom skrytého kurikula pôsobí na deti tak, že ich pripútava k ich doterajšej sociálnej identite a znemožňuje im začlenenie sa do iných sociálnych skupín. Ak teda dieťa pochádza z nižšej sociálnej vrstvy, tak ho skryté kurikulum tradičnej školy pripúta k jeho sociálnej identite a neposkytne dieťaťu možnosť vyrovnať sociálne hendikepy. Preto drvivá väčšina autorov skúmajúcich skryté kurikulum v týchto intenciách, kritizuje a odmieta dané pôsobenie skrytého kurikula školy ako prostriedku reprodukcie spoločenskej nerovnosti brániacemu rovnosti príležitostí.