Michel de Montaigne v období novoveku tvrdil, že pre spoločnosť je láska medzi rodičmi škodlivá a že jedinou sociálnou funkciou rodiny je plodiť deti a tým udržiavať spoločnosť. Ak sa pozrieme na príspevok rodiny z tohto uhla pohľadu, musíme konštatovať – vek prvorodičiek sa zvyšuje (v súčasnosti okolo 28 rokov), pričom je známe, že so zvyšujúcim sa vekom sa znižuje reprodukčná schopnosť. Vstup do manželstva sa posúva do vyšších vekových skupín (u mužov okolo 31. roku života, u žien v priemere po 28. roku života). Biologickoreprodukčná funkcia je priamo prepojená so sociálnou reciprocitou – znižujúci sa počet detí za dosiahnutia stability v zdravotnej starostlivosti znamená znižovanie podielu produktívnej populácie a tým aj ohrozenie sociálneho systému a udržateľnej sociálnej politiky.

Výchovnoštýlovými dôsledkami málodetných rodín posilňujúcich svoju orientáciu len na jedno (maximálne dve) dieťa sú posilňovanie tzv. hypersocializujúcej výchovy (prílišné ochranárstvo a podpora dieťaťa, nízka zodpovednosť a „naučená bezmocnosť“ dieťaťa) a tzv. egocentrickej výchovy (submisívny postoj rodičov k dieťaťu, mocenská pozícia dieťaťa a interiorizácia spotrebného vzťahu k ostatným; Pelikán 1995).