”Dvojkariérová rodina” môže byť vo výchove úspešná, ak dokáže mobilizovať podobnú húževnatosť a schopnosti i zdroje tak v profesii, ako aj v organizovaní výchovy a vzťahov v rodine. Je tu ale vyššie riziko kvôli vysokej ”energetickej náročnosti jedináčika” a takmer nezvládnuteľnosť pri ďalších deťoch, v prípade ak nie sú výrazne využité ďalšie zdroje (úloha babiček, jaslí, materských škôl, zvýšené úsilie a ochota muža atď.). Zaujímavé je zistenie, že v takejto rodine opiera žena svoju identitu nie len o svoj osobný úspech, ale aj o fakt partnerstva s úspešným mužom.

”Dvojosobná kariéra” – obaja riešia rozpor úspechu v práci a vo výchove podporou kariéry jedného partnera (nie vždy, ale obvykle muža). Rizikom je pokušenie nositeľa kariéry zradiť túto solidaritu.

Zatiaľ čo sa predchádzajúce dva typy týkajú skôr úzkej skupiny rodín s vysokým profesíjnym statusom, väčšina rodín je ”dvojpríjmová”, kde profesia nie je nutne pre oboch zdrojom osobnostnej identity“ (Možný, 1999, s. 149 – 160).