Referenčné skupiny a ich vplyv na sociogenézu IV
„Skupina referenčná (vzťahová)
Jedinec sa stotožňuje s jej normami, chce k nej patriť (vzťažná – pozitívna). Ale je vedľa nej aj skupina vzťažná – negatívna a tzv. imaginárna. Referenčná skupina silno ovplyvňuje jedincove prežívanie a správanie, je pre neho hodnotiacim kritériom viac než normy jeho členskej skupiny.
Názov je používaný v rôznych formuláciach na označenie skupín, ktoré ovplyvňujú správanie jedinca a jeho voľbu skupiny. Dokonca býva považovaná za prameň postojov a hodnôt jedinca. Ide predovšetkým o porovnávací rámec, pokiaľ jedinec porovnáva štandardy alebo hodnoty iných jedincov a skupín. Referenčnou skupinou je pre indivíduum tá skupina, s ktorej hodnotami, normami, vzorcami správania a spôsobom života sa človek identifikuje bez ohľadu na to, či je súčasne jeho skupinou členskou alebo nie je. Pokiaľ by jedinec pôsobil v oboch týchto typoch, tak by nastala ideálna situácia, ale to by toto rozlíšenie bolo zbytočné.“
Prokop (2001) uvádza nasledujúcu typológiu referenčných skupín:
Jedinec sa stotožňuje s jej normami, chce k nej patriť (vzťažná – pozitívna). Ale je vedľa nej aj skupina vzťažná – negatívna a tzv. imaginárna. Referenčná skupina silno ovplyvňuje jedincove prežívanie a správanie, je pre neho hodnotiacim kritériom viac než normy jeho členskej skupiny.
Názov je používaný v rôznych formuláciach na označenie skupín, ktoré ovplyvňujú správanie jedinca a jeho voľbu skupiny. Dokonca býva považovaná za prameň postojov a hodnôt jedinca. Ide predovšetkým o porovnávací rámec, pokiaľ jedinec porovnáva štandardy alebo hodnoty iných jedincov a skupín. Referenčnou skupinou je pre indivíduum tá skupina, s ktorej hodnotami, normami, vzorcami správania a spôsobom života sa človek identifikuje bez ohľadu na to, či je súčasne jeho skupinou členskou alebo nie je. Pokiaľ by jedinec pôsobil v oboch týchto typoch, tak by nastala ideálna situácia, ale to by toto rozlíšenie bolo zbytočné.“
Prokop (2001) uvádza nasledujúcu typológiu referenčných skupín:
|
|
|
|
|