„Robotnícka vrstva – tzv. positional family („rodina orientovaná na pozíciu“). V rodine, obdobne ako v zamestnaní, sú presne vymedzené pozície všetkých jej členov. Deti sú vychovávané viac príkazmi, než vysvetľovaním („jedz, pretože to chcú rodičia“). Dieťaťu je od malička vštepovaná jeho pozícia, jeho miesto v rodinnej hierarchii. Nie je vedené k samostatnému premýšľaniu, jeho individualita je potláčaná. Jazykovo dieťa nemusí mnoho vysvetľovať či zložito formulovať myšlienky.

Stredná vrstva – tzv. person oriented family („rodina orientovaná na osobnosť“). Jednotliví členovia rodiny, teda aj dieťa, musia častejšie vysvetľovať svoje postoje, správanie a konanie. Dieťa je odmalička vedené k verbalizácii (napr. svojich úmyslov). Ak niečo vyvedie, nie je trestané za dôsledok konania, ale za zlý úmysel, ktorý musí verbalizovať. Dieťa je vychovávané na základe častých zdôvodnených odporučení („jedz, pretože je to zdravé, obsahuje to …“)“ (Prokop, 2001).