Oslabená sociálna kontrola, znížená sociálna kohézia, intenzívne sociálne konflikty a nedostatočná sociálna konformita sa však môžu stať aj systémovými javmi a všeobecnými charakteristikami sociálneho života. Vtedy hovoríme o sociálnej anómii (podľa Schenk 2004):
„Anómia alebo kultúrny zmätok“ sú dôsledkom najmä krajného narušenia jednej z hlavných funkcií sociálnej štruktúry, ktorá má účinne zabezpečovať predvídateľnosť a pravidelnosť sociálneho konania. …Merton samotnú anómiu vymedzuje predovšetkým ako absenciu noriem, t. j. ako situáciu, pre ktorú sa ujal a bežne používa anglický termín „normlessness“…
Anómiu tu Berger s Luckmannom interpretujú ako zničenie sociálne platnej konštrukcie objektívnej skutočnosti, t. j. zrútenie legitimizovaného inštitucionálneho poriadku, resp. presnejšie zrútenie legitimizácie inštitucionálneho poriadku. Ako vidno, sami však kladú väčší dôraz na reakciu, ktorá sprevádza zničenie sociálne platnej konštrukcie spoločnosti, t. j. na anomický des. S tým korešponduje druhý aspekt, v ktorom tento problém analyzujú: symetria medzi sociálnou konštrukciou objektívnej a subjektívnej reality.
V druhej polohe o anómii treba hovoriť v súvislosti s udržiavaním subjektívnej reality, presnejšie v súvislosti so vzťahom medzi sociálnou konštrukciou objektívnej a subjektívnej reality. „Keďže socializácia nie je nikdy úplná a subjektívna realita obsahov, ktoré sú pri nej internalizované, je neustále ohrozovaná, musí si každá z fungujúcich spoločností vytvoriť postupy na udržiavanie reality, ktorými by zabezpečila istú symetriu medzi objektívnou a subjektívnou realitou.“ (Berger, P. L. – Luckmann, T., 1999, s. 144 – 145 – podč. J. S.)
„… Symetriou sa tu rozumie miera korešpondencie medzi subjektívnymi konštruktmi a objektivizovanými konštruktmi. Táto miera nemôže byť absolútna … Ide o mieru ´potrebnú´ alebo ´adekvátnu´, t. j. takú, keď jedinec ešte prijíma objektivizácie ako prijateľné a spoločnosť akceptuje vyjadrenia jeho vnútorných konštrukcií ako platné. Tým sa znižujú možné napätia (konflikty)…, ktoré môžu sociálne platnú konštrukciu skutočnosti oslabiť, ba dokonca zničiť (anómia)“ (Hubík, S., 1999, s. 188)…