Skupina primárna
Je charakteristická intímnymi vzťahmi, závislosťami, uspokojovaním fyziologických a psychických potrieb a emócií. Dochádza v nej k prvému sociálnemu učeniu. Je to typ skupiny, ktorý je charakteristický intímnym spojením tvárou v tvár a úzkou kooperáciou. Základnými znakmi sú interakcia tvárou v tvár, difúznosť a nevymedzená interakcia, relatívna stálosť, sympatia a vzájomná identifikácia („MY“). Typickým príkladom takejto skupiny je rodina. Členstvo nevzniká z nejakej vnútornej pohnútky, ale len na základe uspokojenia z členstva, z vlastnej vôle a pomerne dlho tieto skupiny trvajú. Pokiaľ dosiahnu nejaký cieľ, nemusia zaniknúť.

Názov teda vychádza z toho, že ide o prvý a prvoradý činiteľ socializácie. Na prvom mieste ide o rodinu, priateľstvo, ale tiež vrstovnícku skupinu, susedstvo a niekedy aj pracovnú skupinu.

Skupina sekundárna
Vzniká väčšinou náhodne, napr. pri plnení úlohy, aj tu ale vznikajú citové vzťahy. Ide o rôzne záujmové kluby, pracovné skupiny ako je školská trieda, športovné tímy. Vyznačuje sa náhodnými vzťahmi a tie sú dôsledkom skôr nejakého záujmu, úlohy ako trvácnosti a citových pút. Ale aj v týchto skupinách môžu vznikať citové väzby. Potreba sociálneho kontaktu medzi jedincami je silná. To neznamená, že táto skupina nemôže vykazovať určité znaky primárnej skupiny, naopak niektoré znaky vykazuje (napr. kooperácia). Je to typ skupiny, s ktorou sa z hľadiska socializácie jedinec stretáva časovo v druhom slede. Ide o časovo druhotnú skupinu. Má pre človeka (jeho potreby a ciele) a jeho sociokultúrny vývoj „druhotný“ význam.

Dá sa definovať aj trochu jednoduchšie (Szczepański, 1963): sú to skupiny rôzneho druhu, zorganizované pre dosiahnutie určitého cieľa, v ktorých prevažujú, alebo lepšie povedané, v ktorých majú zásadný význam vecné styky, najčastejšie sprostredkované.