Rozdelenie sociálnych skupín, formujúco pôsobiacich na každého človeka, uvádza Prokop (2001):

„Skupina formálna“
V tejto skupine sa vzájomné vzťahy riadia danými a presne formulovanými pravidlami. Často sú tieto pravidlá stanovené zvonku. To znamená, že si tieto pravidlá členovia skupiny nevytvárajú podľa svojej vôle. Vzťahy medzi členmi sú neosobné, prevláda v nich sociálna dištancia nad osobnou účasťou. Dôvod existencie nevyplýva z vnútra skupiny, ale mimo nej. Väčšinou ide o nejakú inštitucionálnu skupinu v rámci inštitúcie akou je škola, armáda a i. To znamená, že medzi formálne skupiny patria pracovné skupiny a všetky skupiny vytvorené na báze formálnych sociálnych vzťahov.

Táto skupina je blízka „sekundárnej skupine,“ ale nemožno ich stotožňovať. Formálne sociálne skupiny (s danými cieľmi, normami a pod.) nemôžu existovať neformálne v inom referenčnom systéme, ale môžu existovať vedľa seba a spolu, bez toho aby sa navzájom rušili.

„Skupina neformálna“
Je to skupina, kde sa vzájomné vzťahy vytvárajú na základe vzájomných sympatií či antipatií. V tejto skupine si jej členovia sami stanovujú pravidlá vzájomného spolunažívania, t. j. skupina si sama stanovuje normy, ktoré vychádzajú z prirodzených potrieb ich členov. Vzniká teda na základe neformálnych sociálnych vzťahov, na vzájomnom osobnom výbere členov, spontánne, zmysel a dôvod ich existencie je daný z vnútra. Cieľ, štruktúru a normy vytvára skupina sama. Prevláda osobná účasť členov, ich členovia sú vzájomne spojení sieťou osobných vzťahov s podobnými hodnotami, záujmami, názormi, sympatiami a pod.

Označenie neformálna neznamená, že táto nemá nejakú „formu“, ale že nie je závislá na vnútorných impulzoch, daných cieľoch. Samozrejme, že vnútri formálnej sociálnej organizácie (výrobný podnik a pod.) môžu vznikať vo vzájomných referenčných systémoch neformálne skupiny. Nemožno ich zamieňať s primárnou skupinou, aj keď je tu často spomínaná rodina ako sociálna skupina.