Rodina je oproti škole sebeckejšia. „Rodina sústreďuje svoje snaženie na úspechy svojho dieťaťa.“ (Moravcová-Smetáčková, 2004, s. 408.) Aj vo vzťahu ku škole sa rodičia sústredia predovšetkým na vzdelávacie úspechy svojho dieťaťa a na to, aby sa presadilo v konkurencii iných detí. Miera jeho sociálnej integrovanosti nie je primárnym bodom ich záujmu. „Proti sebectvu rodiny stojí v moderných spoločnostiach inštitúcia školy.“ (Možný, 2004, s. 310.) „Záujem školy je na rozdiel od rodiny podstatne širší.“ (Moravcová-Smetáčková, 2004, s. 408.) Škole ako sociálnej inštitúcii a organizácii ide v prvom rade o sociálnu a kultúrnu transmisiu, o zachovanie spoločenskej kontinuity a konsenzu (Tamtiež, s. 408). Jej primárny záujem je sociálne a kultúrne integračný.

Analýzou niektorých rozdielov v rodinnej a školskej socializácii, v ich uspôsobení a socializačných efektoch bolo poukázané na fakt, že v prípade rodiny a školy ide o štrukturálne odlišné prostredia s úplne odlišnými socializačnými mechanizmami, prostriedkami a úlohami. Ide o socializačné prostredia, medzi ktorými nastáva zásadná deľba socializačných kompetencií, a ktoré na seba socializačne nadväzujú a dopĺňajú sa. Aj keď jedno potrebuje na svoju existenciu druhé (Tamtiež, s. 408), nemožno ich ponímať ako zameniteľné či navzájom nahraditeľné.

Schematizácia rozdielov medzi uvedenými sociálnymi organizáciami:

Rodina: 1. Primárna socializácia 2. Sociálna inklúzia 3. Súkromný, intímny charakter 4. Silne emočné prostredie 5. Tvorba identifikácií 6. Prevažne afektívne pôsobenie 7. Prevažne nevedecké obsahy 8. Neformálna 9. Individualistická 10. Neprofesionálna 11. Viazaná konkrétnosituačne, kontextovo

Škola: 1. Sekundárna socializácia 2. Sociálna expanzia 3. Verejný charakter 4. Emocionálne odľahčené prostredie 5. Tlak na vzdanie sa súkromných identifikácií (re-identifikácia, dez-identifikácia) 6. Kognitívne pôsobenie 7. Vedecké obsahy 8. Formalizovaná 9. Kolektivistická 10. Profesionálna 11. De-kontextualizovaná, generalizovaná