Kultúrny kapitál existuje v troch formách
  • 1.
    Zvnútornená, inkorporovaná forma – trvalé dispozície organizmu, percepčné a behaviorálne schémy typické pre každého človeka. Sú dôsledkom dlhodobej socializácie. Základy sú položené v rodinnej výchove (napr. skúsenosť s kultúrou, spôsob hovorenia, očakávania voči škole, profesijná orientácia) a neskôr sú kondicionované aj školou (napr. kultúrou vysokej školy – štýl obliekania, typické profesijné názory, vystupovanie a pod.) Mnohé z konštitutívnych procesov sú neuvedomované (hlavne kultúrny kapitál osvojený v primárnej výchove)
  • 2.
    Objektivizovaná forma – materiálny aspekt kultúrneho kapitálu. Je to súbor kníh s ich špecifickými autormi, súbor hudobných nosičov, obrazov, značiek odevov a pod., ktoré človeka obklopujú. Objektivizovaný kultúrny kapitál je podmienený inkorporovanými formami kultúrneho kapitálu, ako je napr. vkus, kultúrna orientácia, konzumné správanie, životný štýl a pod.
  • 3.
    Inštitucionalizovaná forma – symbolický aspekt kultúrneho kapitálu reprezentovaný certifikátmi, diplomami, školskými titulmi. Školským alebo akademickým titulom sa danému kultúrnemu kapitálu priznáva sociálna a verejná legitimita. Titul predstavuje inštitucionalizovanú formu premeny ekonomického kapitálu (investície do vzdelania) na kultúrny kapitál.
Sociálny kapitál sa často viaže na inštitucionalizované formy kultúrneho kapitálu – napr. na tituly. Posilňovanie vzájomných väzieb v exkluzívnych skupinách sa deje na základe reciprocity a „láskavostí“ (môže viesť napr. až ku klientelizmu). Sociálny kapitál sa reprodukuje prostredníctvom „výmenných aktov“, v ktorých sa potvrdzuje jeho legitimita.