Sociálna konformita a sociálna kontrola

„Prvá kategória znamená (vedomú alebo nevedomú) pripravenosť konať v súlade s očakávaniami spoločnosti a kultúry, tá druhá predstavuje vykonávanie istého priameho alebo nepriameho dozoru nad správaním a konaním členov spoločnosti. Medzi oboma kategóriami je vzájomný súvis: úroveň sociálnej konformity do značnej miery závisí od možnosti, resp. schopnosti efektívne uplatniť sociálnu kontrolu. Vyjadrením tejto možnosti a schopnosti je kategória sociálnej moci. Klasickú definíciu moci, ktorú nájdeme v rôznych základných príručkách humanitných a sociálnych vied, možno zhrnúť takto: »Moc je možnosť, resp. schopnosť ovplyvňovať správanie a konanie iných«“ (Kaščák 2006).

Sociokultúrna integrácia  a zachovanie spoločenského poriadku sa prejavuje a závisí najmä od určitej miery adekvátnosti, predvídateľnosti a koordinovanosti správania sa členov danej spoločnosti, čo na druhej strane súvisí s kategóriami sociálnej konformity a sociálnej kontroly. Intenzita sociálnej konformity do značnej miery závisí od možnosti a schopnosti efektívne uplatniť sociálnu kontrolu a vyjadrením tejto možnosti a schopnosti je kategória sociálnej moci.

Dané pojmové pole možno vidieť na schéme. Centrálne kategórie sú na oboch póloch schémy, pod nimi sú subsumované ďalšie relevantné kategórie a spájajú ich 3 relevantné prejavy.

„Individualistická koncepcia moci je najrozšírenejšia a dá sa povedať, že už klasická koncepcia moci hlavne v humanitných vedách. Moc sa tu poníma ako personálna a individuálna charakteristika, čiže ako niečo, čím sa vyznačuje, resp. čím disponuje nejaká osoba. Pri individualistickom ponímaní moci potom možno z hľadiska tých, ktorých správanie je ovplyvňované, rozlíšiť dve možnosti: 1. Možnosť a schopnosť danej osoby ovplyvňovať správanie sa vníma ako nelegitímna – vtedy sa najčastejšie hovorí o autoritatívnosti. 2. Možnosť a schopnosť danej osoby ovplyvňovať správanie sa vníma ako legitímna – vtedy sa najčastejšie hovorí o autorite…