Školská úspešnosť sa pritom javí ako spravodlivý a legitímny prostriedok rozdeľovania vzdelávacích a sociálnych príležitostí. Zdá sa byť neutrálnym a zaslúženým prostriedkom, ktorý umožňuje spoločenský vzostup tým usilovnejším, nadanejším a výkonnejším. Odtiaľ pramení v súčasnosti intenzívny tlak spoločnosti (rodičov, učiteľov, zamestnávateľov) na dobré školské výsledky detí a mládeže. Zdajú sa byť zrkadlom výkonnosti dieťaťa a bránou k spoločenskému úspechu. Tento základný sociálny princíp sa v sociológii označuje ako tzv. princíp meritokracie. Jeho základ tvorí presvedčenie, že v moderných spoločnostiach hrajú pri získaní profesionálneho a sociálneho postavenia dôležitejšiu úlohu schopnosti a úsilie než zdedené privilégiá. Mnohé výskumy práve z oblasti sociológie výchovy ale ukázali, že tento princíp v školách tak úplne neplatí. Naďalej sa ukazuje súvislosť medzi sociálnym pôvodom a získaným vzdelaním, takže prideľovanie šancí školou býva často buď privilegujúce, alebo diskriminujúce (pozri Filagová, Kaščák, 2006). Napr. školské hodnotenie podlieha deformáciám, keď deti z vyšších a stredných vrstiev sú veľmi často neoprávnene hodnotené lepšie. Jasne sa preukázalo, že výhodné alebo nevýhodné postavenie žiaka v škole koreluje s jeho sociálnym pôvodom. Školy sa taktiež veľmi často nezaujímajú o vstupné (napr. jazykové) deficity detí z nižších vrstiev, nesnažia sa ich eliminovať, aby dosiahli rovnaké vzdelávacie príležitosti všetkých detí na začiatku školskej dochádzky. Nerovnosť mimo školy sa tak prenáša na nerovnosť v škole a ďalej sa tak reprodukujú triedne, sociálne a napokon aj vzdelanostné a profesijné rozdiely.

Rozhodujúcim mechanizmom školskej selekcie je pritom skúšanie alebo preverovanie. Školská selekcia sa vykonáva na mnohých úrovniach. Prvá významná selekcia prebieha na prahu povinnej školskej dochádzky v podobe posudzovania pripravenosti dieťaťa na školu. Potom už nastáva vždy pri prechode do ďalšieho vzdelávacieho cyklu (v podobe vysvedčení, diplomov, prijímacích skúšok, záverečných skúšok atď.). Dôležitosť školského hodnotenia ako prostriedku sociálnej selekcie možno vidieť aj na neutíchajúcich debatách o spôsoboch a formách školského hodnotenia v snahe nájsť čo najobjektívnejší a sociálne najspravodlivejší model.