Objasniť podobu jazykovej „deficitnosti“ detí z robotníckych rodín sa podujalo preskúmať viacero autorov (exemplárne Lawton, Robinson, Hess či Shipman). Závery možno zhrnúť takto: jazykový deficit vzniká už v ranom veku dieťaťa (3 – 4 rok života) a súvisí s tzv. komunikačným štýlom matky s dieťaťom. U matiek robotníckeho pôvodu prevláda imperatívny komunikačný štýl (neodpovedajú na podnety dieťaťa, väčšiou len prikazujú alebo zakazujú, čo vyúsťuje do lexikálnej a syntaktickej redukcie slovných prejavov). Stredostavovské matky sú na svoje deti responzívne, ich komunikačný štýl je explanatívny, vysvetľujúci. Snažia sa dieťaťu ozrejmiť dôvody svojich očakávaní, ich prejav je verbálne a syntakticky „košatý“. Zatiaľ čo robotnícke matky nie sú schopné svoj komunikačný štýl situačne meniť (tak isto rozprávajú doma, ako aj na úrade či u lekára), stredostavovské matky prispôsobujú svoj komunikačný prejav rôznym sociálnym situáciám. Predvádzajú tak dieťaťu tzv. prepínanie kódov (code-switching), napr. medzi súkromným a verejným (oficiálnym) jazykom. Toto prepínanie je nevyhnutné pri vstupe do školy, ktorá vyžaduje oficiálny jazyk. Deti zo stredných vrstiev tak týmto nárokom bezproblémovo vyhovejú, zatiaľ čo robotnícke deti nedisponujú touto schopnosťou. U detí z robotníckych rodín tak nemusí byť najzásadnejším problémom ich jazyková kompetentnosť, ale skôr ich komunikačná kompetentnosť.