Socializácia

Socializácia - Proces interaktívneho učenia a učenia sa v daných sociálnych podmienkach. Proces včleňovania jednotlivcov do ich vlastnej komunity so špecifickou kultúrou (enkulturácia). Včleňovanie môže byť socializovanými uvedomované (chcieť byť súčasťou komunity) aj neuvedomované (vrastať do komunity), môže mať sociálne očakávaný (súlad so sociálnymi hodnotami), ale aj neočakávaný (negatívny) priebeh a efekty (napr. socializácia do asociálnej komunity). Môže prebiehať v organizovaných podmienkach (školská socializácia), ale aj v neorganizovaných (rovesnícka socializácia).

Klasické druhy socializácie - Heteronómne (neiniciované človekom samým):

	Primárna - rané detstvo – rodinné prostredie – určujúca - v oblastiach: jazykové spôsobilosti, sebaobslužné zručnosti, morálne vlastnosti
	Sekundárna - začína sa vstupom do verejných organizácií – verejný charakter - v oblastiach: spoločenské hodnoty, sociálna morálka, spoločenské poznanie

Špecifické druhy socializácie – Autonómny typ (iniciované človekom samým):

Anticipačná socializácia - vedomé zameranie na členstvo v sociálnej skupine (rovesníckej, pracovnej), samostatné prijímanie názorov a postojov cieľovej sociálnej skupiny (ešte aj predtým, ako sa stane formálnym členom skupiny). Cieľová sociálna skupina sa označuje ako referenčná alebo vzťažná skupina. Subjekt anticipuje jej normy a osvojuje si ich.

Retroaktívny typ (spätné pôsobenie socializovanej skupiny na socializujúcich - najmä detí a mládeže na dospelých). Tí, ktorí sa ešte len do spoločnosti začleňujú, socializačne ovplyvňujú generačne staršie sociálne skupiny napr. v situáciách keď na ne prenášajú životnoštýlové charakteristiky alebo konkrétne druhy spôsobilostí (napr. generácia detí učí rodičov zaobchádzať s modernými technológiami).