Ďalšou významnou (a pomerne živo prerokúvanou) sociálnou funkciou školy, ktorú ako prvý tematizoval T. Parsons, je tzv. selektívna funkcia. Princípom tejto funkcie je skutočnosť, že školy na základe školskej úspešnosti alebo neúspešnosti (čiže školských výsledkov, prospechu) detí a mládeže vykonávajú sociálnu selekciu (výber). Školská úspešnosť resp. neúspešnosť je tak kľúčom na umožnenie alebo zamietnutie prístupu k ďalšiemu vzdelávaniu, k určitému povolaniu resp. profesijnej dráhe. Tým vlastne škola rozdeľuje šance pre určité sociálne a pracovné pozície (kladie „výhybky“ pre ďalšiu vzdelávaciu a pracovnú kariéru) a udržuje tak rozmanitosť a rozvrstvenie sociálnej štruktúry a štruktúry práce. Selektívna funkcia školy znamená, že v rámci našej spoločnosti plnia školské organizácie úlohu akéhosi „preosievacieho sita“ (Havlík, Koťa, 2002), ktoré prostredníctvom svojho systému hodnotenia sumatívne vyjadreného vo vysvedčeniach či diplomoch určia tých najlepších, priemerných a najhorších. Podľa tohto systému hodnotenia sa následne rozhodujú organizácie ďalšieho vzdelávania alebo zamestnávateľské organizácie. Školská úspešnosť sa tak stáva silným nástrojom ovplyvňujúcim prístup k radu zamestnaní a tým aj k určitému sociálnemu postaveniu, sociálnej prestíži a materiálnemu zabezpečeniu. Školská úspešnosť je tak dôležitým faktorom tzv. alokácie, čiže umiestnenia resp. situovania jednotlivcov do spoločenskej štruktúry. Tým sa v podstate škola podieľa na utváraní sociálnej hierarchie.