Podľa vzhľadu (Harvey a Slatina, 1976)

V tejto štúdii bolo 96-tim učiteľom predložených 18 fotografií detí rôznej rasy, pohlavia a z rôznych sociálnych vrstiev. Učitelia boli požiadaní, aby jednotlivcov roztriedili podľa kategórií, akými sú školské ašpirácie, adaptácia na školské prostredie, prístup k vypracovaniu domácich úloh, možná spolupráca ich rodičov so školou, výkony a úspechy pri vyučovaní.

Podstatne horšie boli hodnotené černošské deti a zanedbané deti, deti z nižších spoločenských tried. Je zaujímavé, že pevní a nekompromisní vo svojich úsudkoch boli učitelia s dlhšou praxou, teda učitelia skúsenejší, a práve oni jednoznačně považovali černošské deti za neúspešné (a súčasne deti automaticky zaradené do nižších sociálnych vrstiev). Pri vysvetľovaní svojho hodnotenia väčšinou odpovedali, že vychádzali z výrazu tváre detí a ten potom porovnávali so žiakmi, s ktorými už prišli na vyučovaní do styku.

Podľa pohlavia (Palardy, 1969)

Autor štúdie vzájomne porovnával dve päťčlenné skupiny učiteľov elementárnej školy. Prvá skupina bola presvedčená, že chlapci aj dievčatá sú pri vyučovaní čítania na rovnakej úrovni. Druhých päť sa domnievalo, že chlapci sú značne horší než dievčatá.
Sledovaní chlapci a dievčatá pochádzalii z porovnateľného rodinného prostredia a pri vstupnom testovaní na počiatku tohto dlhodobého výskumu dosiahli obe pohlavia podobné výsledky. Po určitej dobe sa výkonnosť žiakov začala líšiť, a to v závislosti na tom, akého mali učiteľa. Chlapci, ktorí mali učiteľa z prvej porovnávanej skupiny (t. j. verili v rovnakú výkonnosť chlapcov a dievčat), dosahovali v čítaní rovnaké výsledky ako dievčatá. Ale chlapci, ktorých učitelia patrili do druhej skupiny (t. j. učitelia, ktorí sa domnievali, že chlapci majú v porovnaní s dievčatami pri čítaní horšie výsledky), boli v čítaní skutočne horší než dievčatá a nedosahovali také výsledky ako chlapci, ktorí boli vyučovaní učiteľom z prvej skupiny. Na základe tohto výskumu sa môžeme domnievať, že vplyv učiteľových očakávaní a predsudkov výrazne ovplyvňuje výsledky výučby.

Podľa krstného mena (Garwood a McDavid, 1975)

Závery tohto výskumu ukazujú, aký vplyv môže mať na školskú socializáciu taká zdanlivá maličkosť, ako je krstné meno žiaka. Všetci žiaci s menom Dávid boli učiteľmi považovaní za jedinca s takými vlastnosťami ako napr.: silný, chytrý, múdry, aktívny, spoločenský, seriózny, mužný a impulzívny. Medzi žiadané mená podľa tejto štúdie patria Gregory, James, Jeffrey, John, Jonathan, Patrick, Richard a Thomas. Tí istí učitelia však považovali jedinca s menom Harold za pasívneho, slabého, náladového, nespoločenského, chladného. Ako neobľúbené mená sa ukázali Bernard, Darell, Donald, Horace, Jerome, Maurice, Samuel. Tento výskum ukázal, že chlapci s „žiadanými” menami boli v rebríčku školských výsledkov aj sebahodnotenia výrazne vyššie než žiaci s „neobľúbenými“ menami. Tieto výsledky boli zaznamenané aj vtedy, ak učitelia hodnotili práce, ktoré boli spojené s „žiadanými“ či „neobľúbenými“ menami. Ide o ďalší dôkaz predsudkov učiteľov v ich každodennej práci.

Podľa rukopisu a fyzickej príťažlivosti (Bull a Stevens, 1976)

Výskum sa realizoval na Open University v Londýne, ktorá je jedným z najväčších zariadení tzv. dištančného štúdia v Európe. Sledovala sa práca tútorov, to ako posudzujú a známkujú eseje študentov. Obsah esejí bol vždy rovnaký, ale učiteľom – tútorom boli predkladané v rozdielnom spracovaní – rukopisnom či strojopisnom – a súčasne boli k eseji vždy priložené fotografie údajných autorov. Výskum preukázal veľké rozdiely medzi hodnotením a skutočnou kvalitou textu. Najlepšie hodnotenie za „štýl” dosiahla esej písaná strojom, ktorej údajnou autorkou bola najatraktívnejšia žena. Najvyššie hodnotenie za „talent” získala esej písaná krásnym úhľadným písmom a krásnou ženou, najhoršie skončila esej písaná rovnakým písmom, ale neatraktívnou ženou. Ak sa učitelia na základe fotografií fiktívnych autorov domnievali, že ide o práce mužov, v hodnotení bolo nájdených len málo rozdielov ovplyvnených tým, či išlo o rukopis alebo strojopis, či fyzickú priťažlivosť údajných autorov.“