Historicky prvou synchrónnou komunikáciou uskutočňovanou elektronickými prostriedkami je telefonovanie. S rozvojom mobilnej telefonickej komunikácie, komunikácie cez internet a nových služieb s nimi spojených, využitie telefonickej komunikácie ešte porastie v elektronickom vzdelávaní. Internetový telefón je najjednoduchším nástrojom na interaktívnu komunikáciu. Aplikácie poskytujúce možnosti interaktívne sa porozprávať (Talk, WinTalk, Lantalk) pracujú vo forme textovej výmeny správ. Po akceptovaní rozhovoru volaným sa nadviaže spojenie a obrazovka sa rozdelí na niekoľko častí zobrazujúc textové pole pre každého účastníka rozhovoru. Pri väčšom počte účastníkov komunikácie je vhodnejšie použiť inú aplikáciu (napr. ICQ), pretože okná s textmi sa stávajú neprehľadnými. Ďalšou nevýhodou ostáva, ako pri všetkých textových formách komunikácie, absencia neverbálnych prvkov, čo môže vyústiť do nepochopenia písanej správy adresátom. (Baranovič, R., 2002.)

Inou rozšírenou formou elektronickej komunikácie je synchrónna diskusia tzv. čet, čo preložené do slovenského jazyka znamená internetový rozhovor. Tento druh komunikácie sa dá definovať ako internetová konverzácia v reálnom čase. Rozdiel oproti konferencii (ktorá nemusí prebiehať v reálnom čase) je, že môžu medzi sebou diskutovať len tí účastníci, ktorí sú súčasne prihlásení. Ďalším podstatným rozdielom v porovnaní s elektronickou konferenciou je čisto zábavno-oddychový charakter četu. (Zendulková, Z.) Čet je veľmi obľúbený najmä medzi mladými ľuďmi a študentmi. Čet je založený na výmene krátkych textov. Účastník píše správu do poľa na zadávanie textu. Po odoslaní je správa viditeľná ostatným účastníkom četu s informáciou o tom, kto bol ich autorom. Na udržanie prehľadnosti treba dodržať určité zásady. Počet účastníkov komunikácie by mal byť maximálne 12, optimum je 5. Dĺžka besedovania by nemala presiahnuť 30 minút. Výhodou četu je, že komunikáciu je možné uložiť a sprístupniť na webovom serveri a neprítomní študenti si ju môžu neskôr prečítať.

Poslednou zo synchrónnych foriem elektronickej komunikácie je videokonferencia. Týmto pojmom označujeme vzdialenú interaktívnu komunikáciu dvoch alebo viacerých účastníkov v reálnom čase, umožňujúcu v rámci počítačových sietí prenos multimediálnych informácií (kombinácie rozmanitých médií, napr. obrázkov, animácií, zvukov alebo videa). Ide o najprirodzenejšiu komunikáciu uskutočňovanú elektronickými prostriedkami. Videokonferenčné spojenie môže byť realizované medzi dvoma miestami, vtedy hovoríme o dvojbodovej videokonferencii alebo sa nadviaže medzi viacerými miestami, vtedy ide o viacbodovú videokonferenciu. Z technického hľadiska si vyžaduje riadiacu jednotku videokonferencie, ktorá riadi komunikáciu medzi spojenými miestami. Počítačové aplikácie umožňujúce služby videokonferencií poskytujú popri prenose obrazu a zvuku aj nástroje na zdieľanie a spoluprácu s aplikáciou spustenou u jedného používateľa, na zdieľanie spoločného viacstránkového grafického priestoru – počítačovej tabule (whiteboard), do ktorej môžu účastníci videokonferencie kresliť, na posielanie súborov a v neposlednom rade tiež na písanie textov viacerým používateľom do spoločného textového okna (čet). Využitie videokonferencií je naozaj všestranné. Umožňujú realizovať konferencie s účastníkmi na rôznych miestach, tak aj napojenie bezpečnostných kamier z viacerých miest na centrálu, sledovanie chirurgických zákrokov či školenia alebo konzultácie bez nutnosti cestovania. Medzi programy podporujúce služby videokonferencií patria pôvodne Derceyov produkt CU-SeeMe či rozšírený a veľmi populárny Microsoft NetMeeting.