Typy komunikácie v elektronickom vzdelávaní
Rozlišujeme dva základné typy komunikácie, podľa toho, či sú aktéri komunikácie súčasne prítomní pri komunikácii, alebo nie.
Asynchrónna komunikácia:

ide o komunikáciu, ktorá sa uskutočňuje v rôznom čase. V dôsledku toho sú jednotlivé reakcie časovo posunuté, ale táto nevýhoda je kompenzovaná tým, že aktéri diskusie môžu komunikovať v čase, keď im to najviac vyhovuje, a že existuje záznam komunikácie.

Ďalšou výhodou je, že študujúci nie sú pod časovým tlakom a môžu lepšie formulovať svoje myšlienky patria sem: e-mail, elektronické konferencie, diskusné fórum, diskusné skupiny, newsgroups, odkazové tabule, diskusné fóra a iné.
 
Synchrónna komunikácia:

ide o komunikáciu prebiehajúcu v reálnom čase, t. j. aktéri musia byť prítomní súčasne.

Technologicky môže byť táto komunikácia založená na hlase, texte, audio- alebo videoprenosoch.

Výhodou synchrónnej komunikácie je predovšetkým rýchlosť odozvy.

Z historického hľadiska to bolo telefónne spojenie, ktoré prvé umožnilo synchrónne komunikovať.

Rozvoj informačno-komunikačných technológií (IKT) umožnil vznik ďalších komunikačných prostriedkov, ako sú čet (založený na internete) alebo videokonferencia (ISDN spojenie, internet).
 
Kým asynchrónny typ zväčša neposkytuje možnosti okamžitej odpovede a účastníci komunikácie nie sú v jej priebehu naraz prítomní, pri synchrónnom type je to presne naopak. Synchrónny typ sa svojimi črtami podobá na komunikáciu tvárou v tvár, pretože poskytuje možnosť okamžitej spätnej väzby vďaka faktu, že sú pri ňom komunikujúci v rovnakom čase, na rovnakom mieste (aspoň virtuálne).