Behaviorálny koncept. 1950, B. F. Skinner založil svoju teóriu učenia sa na programovom učení – technike vedúcej študujúceho prostredníctvom série vyučovacích krokov k požadovanej úrovni. Behaviorizmus má však obmedzenú možnosť použitia v projektovaní vzdelávania pre veľmi vysoké úrovne zručností (skills). Princípy behaviorizmu sa využívajú pri navrhovaní webových kurzov a vzdelávaní s podporou počítača.

Implikácie pre integráciu IKT.

Pôvodný softvér pre nácvik (tzv. drilovací) je založený na Sikkerovom princípe utvrdzovania. Tutoriálny softvér zvyčajne využíva ideu programového učenia sa. Pretože myšlienka v pozadí drilovacieho softvéru je zvýšiť frekvenciu správnych odpovedí ako reakciu na podnet, takýto softvér sa často využíva na pomoc študujúcim naučiť sa základné informácie, zatiaľ čo tutoriálny softvér ukazuje študujúcim efektívnu cestu cez koncepty, ktoré sa chcú naučiť.

Kognitivistický koncept. (1977, Jean Piaget) Kognitivisti vysvetľujú mentálne procesy, ktoré používajú ľudia, ako reakciu na prostredie. Kognitivisti vytvárajú myšlienkový model krátkodobej a dlhodobej pamäte. Nová informácia je uchovaná v krátkodobej pamäti, kde sa precvičuje, a potom sa zaznamená v dlhodobej pamäti. Ak sa neprecvičuje, zabudne sa skôr, ako sa dostane do dlhodobej pamäti. Kognitivisti majú širšie vnímanie učenia sa ako behavioristi. Študujúci sú menej závislí na vedení učiteľom a viac sa spoliehajú na vlastné poznávacie stratégie vo využívaní dostupných vzdelávacích zdrojov.

Implikácie pre integráciu IKT.

Kognitivistické teórie zamerané na spracovanie informácií podmienili a riadili vývoj aplikácií umelej inteligencie. Čo bol pokus vyvinúť softvér simulujúci ľudské rozmýšľanie a učenie sa. Väčšina drilovacieho a výcvikového softvéru je navrhnutá tak, aby pomohla študujúcim uložiť si novonaučené informácie do dlhodobej pamäte.

Gagného princípy je možné využiť na plánovanie vzdelávania s využitím všetkých druhov vzdelávacieho softvéru (drilovací, tutoriálny, simulačný). Len tutoriálny však spĺňa podmienku realizácie všetkých „Gagného vzdelávacích udalostí“, a preto môže byť použitý sám o sebe. Ostatné typy vyžadujú učiteľom vedené aktivity pre naplnenie Gagného vzdelávacích aktivít pred a po využití softvéru.

Systémový prístup. Väčšina modelov na využitie IKT je založená na systémovom prístupe. Znamená to, že učiteľ definuje ciele vzdelávania, potom navrhne sekvenciu aktivít. Zvolí softvér alebo internetovú aktivitu na realizáciu časti zo sekvencie aktivít. Napríklad učiteľ uvedie pricníp genetiky, potom umožní študujúcim experimentovať so simulačným softvérom, prostredníctvom ktorého prakticky vidia pôsobenie vyučovaného princípu.

Konštruktivistický koncept. Konštruktivisti zdôrazňujú, že študujúci si vytvárajú vlastnú interpretáciu sveta na základe svojej skúsenosti. Cieľom výučby teda nie je odovzdávanie „hotovej“ informácie, ale vytváranie situácií, aby študujúci mohli interpretovať informácie v konfrontácii so skúsenosťou pre vlastné porozumenie. Úlohou učiteľa nie je poskytovať fakty, ale ukázať spôsob, ako budovať poznatky. Konštruktivisti veria, že učenie je efektívnejšie keď študujúci plnia zmysluplné úlohy v reálnom kontexte – učenie sa robením. Konštruktivistické a kognitívne teórie v spojení s rozvojom počítačových programov vyvolali zmeny v koncepcii vyučbového prostredia. Toto prostredie sa stalo interaktívnejším. Zaužívali sa slovné spojenia – výučba riadená počítačom – resp. výučba podporovaná počítačom. Technologické teórie sa v konečnom dôsledku ocitli pred vážnym problémom, ktorým je strata kontroly učiteľa nad vzdelávacím procesom. Riadenie priebehu vzdelávania sa stáva záležitosťou študujúceho a skupiny autorov výučbového programu.

Implikácie pre integráciu IKT

Veľa vizuálnych nástrojov (od Loga po virtuálnu realitu) sa používa za predpokladu, že môžu študujúcemu pomôcť posunúť sa na vyššiu úroveň porozumenia znázornením grafických príkladov a uvedením praktických príkladov z reálneho sveta relevantných k ich individuálnym potrebám.

Burnerovo učenie sa objavovaním je veľakrát využité pri implementovaní IKT. Napríklad lepšie ako povedať študentom, ako daný mechanizmus pracuje, učiteľ umožní študujúcim použiť simuláciu, ktorá im dovolí objaviť spôsob práce mechanizmu.

Sociálno-psychologický koncept. Sociálni psychológovia skúmajú efekt sociálnej organizácie triedy na učenie sa. Aká je štruktúra triedy, aká je štruktúra autorít, koľko nezávislosti majú študujúci pri riadení svojich aktivít, je odmeňovaná kooperácia alebo súťaženie? Napríklad Rober Slavin uvádza, že kooperatívne učenie sa je aj efektívnejšie, aj sociálne ziskovejšie ako individuálne štúdium v súťaživom prostredí. Vyvinul množinu techník kooperatívneho učenia sa, ktoré zahŕňajú princípy malých spolupracujúcich skupín, študujúcimi riadené učenie sa a hodnotenie založené na výsledkoch skupiny.