Sprístupňovanie pojmu polpriamka v školskej praxi môže byť realizované predĺžením úsečky AB za bod B tak, že bod B leží medzi bodmi A a C. Bod C neleží na úsečke AB, ale leží na polpriamke AB. Sprístupňovanie pojmu priamka môže prebiehať pomocou procesu predĺženia úsečky AB za obidva jej krajné body, analogicky ako v prípade zavedenia polpriamky.
|
Polpriamka AB (A≠B) je množina všetkých bodov priestoru, ktorá obsahuje všetky body úsečky AB a všetky také body C, pre ktoré platí, že bod B leží medzi bodmi A a C. |
|
Priamka AB, kde A≠B, sa nazýva zjednotenie polpriamok AB, BA. |
Poznámky:
|
-
|
a)
|
Z definície vyplýva, že polpriamka AB a polpriamka BA sú dve rôzne polpriamky.
|
|
|
-
|
b)
|
Začiatok polpriamky AB je v bode A, začiatok polpriamky BA je bod B.
|
|
|
-
|
c)
|
Polpriamka AB je podmnožinou priamky AB.
|
|
|
-
|
d)
|
Priamka nemá začiatok a je určená jej ľubovoľnými rôznymi bodmi. Priamky sa môžu označovať aj malými písmenami (napr. p, q).
|
|
|
-
|
e)
|
Polpriamky AB a AC sú navzájom opačné polpriamky práve vtedy, keď bod A leží medzi bodmi B a C.
|
|