Princípy premietania môžu byť rôzne, avšak pre naše účely vystačíme s premietaním rovnobežným (paralelným).
Nech je daná rovina π a priamka s, ktorá nie je s danou rovinou rovnobežná.
Ak bod M leží v rovine π, tak je jeho obraz totožný so svojim vzorom.
Ak bod Q nie je bodom danej roviny π, tak zostrojme bodom Q priamku s(Q) rovnobežnú s danou priamkou s a jej priesečník Q´ s rovinou π bude obrazom (priemetom) bodu Q. |
V definícii uvedený predpis zobrazenia všetkých bodov priestoru do bodov roviny (priemetne) sa nazýva voľné rovnobežné zobrazenie (premietanie).
Ak je priamka typu „s“ kolmá na priemetňu hovoríme o pravouhlom (ortogonálnom) premietaní, v opačnom prípade sa premietanie často nazýva šikmé (klinogonálne).
Poznámka:
V staršej literatúre sa nazýva priamka „s“ ako „reprezentant smeru premietania“, pričom za „smer“ sa považuje množina všetkých priamok priestoru (E3), z ktorých každé dve sú navzájom rovnobežné. Slabosť termínu smer spočíva v tom, že priamku nepovažujeme za „orientovanú“, avšak intuitívna názornosť pojmu „smer“ vo vzťahu vytvárania obrazov daných bodov z príslušných vzorov je nepopierateľná.