Zhrnutie
  • V počiatkoch hromadného spracovania údajov sa vytvárali centralizované DBS, v ktorých tak súbory údajov, ako aj programy na ich spracovanie boli sústredené na jedno miesto (do jediného počítača).
Vývoj komunikačných a počítačových sieti umožnil prístup veľkého počtu, aj vzdialených používateľov k bazám údajov. S ohľadom na požiadavku vzdialeného prístupu a aktualizácie dochádzalo k distribúcii súborov na jednotlivé počítače a vytváraniu distribuovaných databázových systémov (DDBS).
  • Distribuovaný databázový systém je množina uzlov počítačovej siete, navzájom prepojených v komunikačnej sieti. Distribuovaný DBS zahŕňa distribuované spracovanie aj distribuovanú BD.
  • Distribuované spracovanie – aplikácia využíva DBS na inom procesore.
  • Distribuovaná BD je množina BD spravovaná množinou CPU tak, že používateľovi sa zdá ako jedna veľká BD.
Vo všeobecnosti možno povedať, že údaje treba umiestňovať čo najbližšie k miestam ich vzniku alebo využívania. V praxi sa používajú nasledujúce techniky distribúcie: replikácia a fragmentácia.
  • Replikácia je udržiavanie identických kópií vo viacerých uzloch siete.
  • Dekompozícia relácií na fragmenty patrí k dôležitým rozhodnutiam, ktoré majú zásadný vplyv na dobu spracovania dotazu.
Relácie môžu byť dekomponované na menšie objekty a to v zásade dvomi spôsobmi: horizontálnou fragmentáciou a vertikálnou fragmentáciou. Ich kombináciou je možné vytvoriť tzv. hybridnú fragmentáciu.

Medzi výhody distribuovaných databázových systémov patrí predovšetkým: lokálna autonómnosť, zvýšenie výkonu, zvýšenie spoľahlivosti a pod. Samozrejme, že distribuované spracovanie údajov prináša aj celý rad nevýhod: zložitosť nového systému, zvýšenie ceny, vyššie nároky na bezpečnost a iné.

SRDBD možno klasifikovať na fyzicky a logicky centralizované a fyzicky a logicky decentralizované.
  • Paralelné architektury – procesory sú umiestnené fyzicky pohromade.