Prvé počiatky databázových systémov siahajú do 50. rokov. Najstaršie databázové modely využívali správu súborov a jednotlivé údaje sa ukladali sekvenčne do jedného veľkého súboru (magnetické pásky či dierne štítky). V neskorých 60. rokoch a 70. rokoch boli populárne dva údajové modely sieťový a hierarchický model.

V rokoch 1970 – 1972 E. F. Codd definoval relačný údajový model. V jeho modeli sa všetky údaje v databáze dajú reprezentovať jednotným spôsobom ako hodnoty v tabuľkách, ktoré je možné vyjadriť matematickým pojmom relácie. Výhodou relačného databázového modelu je zachovanie integrity spracovaných údajov. Na základe tohto modelu je dnes založená väčšina komerčných databázových modelov.

V roku 1976 S. Chen navrhol nový databázový model entito-relačný model. Tento model umožnil návrhárom sústrediť sa na použitie údajov, namiesto logickej štruktúry tabuľky.

V osemdesiatych rokoch vznikali komerčné relačné systémy (IBM DB2, Oracle). SQL jazyk sa stal priemyselným štandardom.

Pre deväťdesiate roky je charakteristický nástup objektovo orientovaných databázových systémov. Jednotlivé záznamy už nie sú tvorené samostatnými hodnotami, ako to bolo v relačných DBS, ale obsahujú vlastné metódy, ktoré pracujú s týmito hodnotami.