Rastlinná organická hmota je hlavným zdrojom výživy obyvateľstva, predstavuje 90 % celkovej spotreby potravín. Človek sa preto pokúša o maximálne zvýšenie výnosov z poľnohospodárskej produkcie (šľachtením, dostatočnými závlahami, ochranou proti škodcom postrekmi, obrábaním pôdy, hnojením). S touto činnosťou súvisí mnoho negatívnych javov v životnom prostredí, a to najmä znečisťovanie pôdy a vody. Niektoré rastliny sú úzko viazané na určité podmienky, a preto na základe ich prítomnosti v prostredí môžeme predpovedať napr. vysokú koncentráciu určitých prvkov v pôde, zamokrenosť územia a podobne. Takéto rastliny sa nazývajú bioindikátory. Zeleň v krajine plní aj vodoochrannú a vodoregulačnú funkciu. Koreňová sústava rastlín zadržuje, filtruje a čistí vodu. Retenčná (zadržiavacia) schopnosť lesných porastov a tiež mokradných ekosystémov má veľký význam v protipovodňovej ochrane. Niektoré lesné porasty (tzv. hospodárske lesy) tiež predstavujú zdroj drevnej hmoty pre drevospracujúci priemysel. Zeleň v mestách plní okrem estetickej funkcie aj zdravotno-hygienickú funkciu, najmä pri znižovaní prašnosti a ochrane proti hluku, a aj klimatickú funkciu. Zmierňuje teplotné výkyvy medzi dňom a nocou.