Z hľadiska toxicity je najnebezpečnejšia prítomnosť týchto kovov vo vode: kadmium (Cd), ortuť (Hg), arzén (As), olovo (Pb), nikel (Ni), chróm (Cr).
Zdrojom kadmia sú odpadové vody z povrchovej úpravy kovov, z fotografického a polygrafického priemyslu.
Ortuť je značne toxická a zároveň má schopnosť hromadiť sa v živých organizmoch, takže môže zapríčiniť aj chronickú otravu. Rovnakú schopnosť má aj arzén a olovo.
Nikel a chróm pochádzajú hlavne z odpadových vôd vznikajúcich pri povrchovej úprave kovov. Ďalším zdrojom chrómu môže byť aj garbiarsky a textilný priemysel.
Takmer všetky kovy sú prítomné vo vode v stopových množstvách.
Výnimkou sú vody v okolí nálezísk rudy. Oxidáciou sulfidických rúd vzniká kyselina sírová, ktorá zvyšuje rozpustnosť okolitých minerálov s obsahom kovov. K obohacovaniu vôd môže dochádzať: