Zinok
V prírode sú najrozšírenejšími rudami sfalerit ZnS a smithsonit ZnCO3. Do vody sa dostáva oxidačným rozkladom sulfidických rúd alebo z umelých zdrojov – priemyselné odpadové vody z povrchovej úpravy kovov, z výroby viskózy…
Formy výskytu zinku sú Zn2+, hydroxokomplexy, uhličitanové komplexy a chlorokomplexy. V priemyselných odpadových vodách z galvanického pokovovania sa môžu nachádzať aj kyanokomplexy a aminokomplexy.
Rozpustnosť vo vodách je limitovaná rozpustnosťou ZnCO3 alebo Zn(OH)2 v alkalickej oblasti.
Zn pri vyššej koncentrácii spôsobuje gastrointestinálne ťažkosti. Pri hodnote 10 – 20 mg na liter sa prejavia chuťové vlastnosti Zn. Voda s obsahom Zn pri varení opalizuje a na povrchu sa utvorí blanka Zn5(OH)6(CO3)2•H2O.
Zn je v pitných vodách limitovaný najmä kvôli senzorickým vlastnostiam, je toxický pre ryby a iné vodné živočíchy.
Formy výskytu zinku sú Zn2+, hydroxokomplexy, uhličitanové komplexy a chlorokomplexy. V priemyselných odpadových vodách z galvanického pokovovania sa môžu nachádzať aj kyanokomplexy a aminokomplexy.
Rozpustnosť vo vodách je limitovaná rozpustnosťou ZnCO3 alebo Zn(OH)2 v alkalickej oblasti.
Zn pri vyššej koncentrácii spôsobuje gastrointestinálne ťažkosti. Pri hodnote 10 – 20 mg na liter sa prejavia chuťové vlastnosti Zn. Voda s obsahom Zn pri varení opalizuje a na povrchu sa utvorí blanka Zn5(OH)6(CO3)2•H2O.
Zn je v pitných vodách limitovaný najmä kvôli senzorickým vlastnostiam, je toxický pre ryby a iné vodné živočíchy.