Osobitné postavenie z hľadiska znečisťovania životného prostredia zaujímajú halogénuhľovodíky, ktoré sa používajú ako prostriedky na ochranu rastlín proti škodcom, organické rozpúšťadlá, čistiace prostriedky, hasiace látky, chladiace médiá, hnacie plyny v rozprašovačoch a pod. Ich spoločnými vlastnosťami sú: veľká chemická stálosť, nerozpustnosť vo vode, prchavosť, ktoré určujú ich správanie sa v prostredí. Ich hlavným rezervoárom sa stáva atmosféra, kam sa dostávajú vyparovaním.
Z hľadiska znečisťovania životného prostredia sú nebezpečné najmä tzv. freóny. Zotrvávajú v ovzduší 20 až 30 rokov a podľa niektorých odhadov aj stovky rokov, kde sa vplyvom ultrafialového žiarenia rozkladajú na látky, ktoré môžu poškodzovať ozónovú vrstvu.
Na znečisťovaní vôd sa stále väčšou mierou podieľajú chlórované uhľovodíky, ktoré sa používajú vo viacerých odvetviach hospodárstva (v rozpúšťadlách, ako prímesi do farieb, pesticídy…). Spoločným znakom týchto látok je ich stálosť. Vo vode sa nerozpúšťajú, usadzujú sa na dne. Prostredníctvom organizmov žijúcich na dne sa môžu dostať do potravového reťazca, v konečnom dôsledku sa hromadia v tukovom tkanive živočíchov a človeka. Ide o perzistentné organické zlúčeniny.