V nádržiach alebo jazerách dochádza počas jarnej a jesennej cirkulácie vody k preskupenie vodnej masy. Fe^II sa vo vodnom stĺpci pri povrchu oxiduje na Fe^III a vylučuje sa ako hydratovaný Fe₂O₃, ktorý sedimentuje, a tým nastáva úbytok železa vo vertikále. Pri dne sa Fe^III redukuje na Fe^II, reakciou so sulfánom môže vznikať čierny FeS, v dôsledku toho je železo zadržané v sedimentoch. Podobná stratifikácia sa uplatňuje aj v prípade mangánu.
Zvýšený výskyt železa vo vodách je zvyčajne sprevádzaný aj zvýšeným obsahom mangánu.
Vyšší výskyt Mn vo vodách býva spôsobený odpadovými vodami zo spracovania rúd, z chemického priemyslu kde sa Mn využíva ako oxidovadlo. Vysoký výskyt Fe je v odpadových vodách z hutníctva železa.
Fe a Mn významne ovplyvňujú senzorické vlastnosti vody – farbu, chuť, zákal. Fe zanecháva na materiáloch hrdzavé škvrny a Mn s vyšším oxidačným číslom tiež môže sfarbovať materiály. Preto je v pitných vodách a vo vodách pre textilný priemysel, práčovne, farbiarne a papierne obsah týchto prvkov limitovaný.
Aj malá koncentrácia Fe a Mn môže viesť k premnoženiu železitých, resp. mangánových baktérií, čo môže byť príčinou zarastania vodovodného potrubia biomasou.