Atmosferické vody sa vyskytujú v ovzduší vo forme vodnej pary, oblakov, zrážok, hmly a pod. Tento druh vody sa pokladá za najčistejší, no prechodom cez znečistené vrstvy ovzdušia sa kontaminuje.
Medzi povrchové vody zaraďujeme všetku vodu, ktorá sa trvalo alebo dočasne nachádza na povrchu Zeme. Morská voda obsahuje priemerne 35 % solí, kontinentálne vody obsahujú menej solí. V okolí ústí riek do mora sa mieša sladká voda so slanou a nazýva sa brakická. Podstatná časť kontinentálnych povrchových vôd je sústredená v ľadovcoch.
Pôdna voda sa nachádza v prevzdušnenom pásme, kde sú kapilárne póry vyplnené vzduchom, vodou a nevytvára súvislú vrstvu.
Podzemné vody vznikajú infiltráciou zrážkovej a povrchovej vody do zemskej kôry. Pôsobením gravitácie sa voda dostáva do väčších hĺbok, kým nenarazí na nepriepustnú vrstvu. Nad touto vrstvou sa voda hromadí a tvorí zásoby podzemnej vody. Podzemné vody sú v hydrologickom cykle najmenej pohyblivé a majú zásadný význam v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou. Ďalší spôsob, ktorým môžu vznikať podzemné vody, je kondenzácia vodných pár unikajúcich z horúcej magmy. Táto voda sa potom môže dostávať pozdĺž puklín na zemský povrch ako termálny prameň alebo gejzír.