Kadmium
Kadmium v prírode sprevádza Zn v jeho rudách. Umelými zdrojmi kadmia sú priemyselné odpadové vody z povrchovej úpravy kovov, z keramického, polygrafického a fotografického priemyslu. Do vody sa dostávajú aj vylúhovaním z plastov, pri výrobe ktorých sa Cd používa ako stabilizátor. Do ovzdušia sa emituje pri spaľovaní fosílnych palív.
Kadmium sa vo vodách môže vyskytovať ako jednoduchý Cd2+, alebo ako komplexy – hydroxokomplexy, uhličitanové, síranové, chlorokomplexy a komplexy s organickými látkami.
Cd vo vodách sprevádza Zn ale v podstatne nižších koncentráciách. Rozpustnosť vo vode je podmienená rozpustnosťou CdCO3 a Cd(OH)2.
Cd patrí medzi veľmi nebezpečné kumulatívne jedy. Zosilňuje toxické účinky Zn a Cu (synergizmus). U človeka spôsobuje anémiu, pigmentáciu zubov, odvápnenie kostí – bolestivé skracovanie kostí. Ochorenie „itai-itai“ spôsobené otravou Cd bolo prvýkrát zaznamenané v Japonsku v roku 1969. Toxicita spočíva v tom, že Cd inhibuje oxidatívnu fosforyláciu. Na rozdiel od Hg, nepodlieha biotransformácii a nemôže byť uvoľnené ako alkylderivát z organizmu.
Kadmium sa vo vodách môže vyskytovať ako jednoduchý Cd2+, alebo ako komplexy – hydroxokomplexy, uhličitanové, síranové, chlorokomplexy a komplexy s organickými látkami.
Cd vo vodách sprevádza Zn ale v podstatne nižších koncentráciách. Rozpustnosť vo vode je podmienená rozpustnosťou CdCO3 a Cd(OH)2.
Cd patrí medzi veľmi nebezpečné kumulatívne jedy. Zosilňuje toxické účinky Zn a Cu (synergizmus). U človeka spôsobuje anémiu, pigmentáciu zubov, odvápnenie kostí – bolestivé skracovanie kostí. Ochorenie „itai-itai“ spôsobené otravou Cd bolo prvýkrát zaznamenané v Japonsku v roku 1969. Toxicita spočíva v tom, že Cd inhibuje oxidatívnu fosforyláciu. Na rozdiel od Hg, nepodlieha biotransformácii a nemôže byť uvoľnené ako alkylderivát z organizmu.
