Humínové látky sú vysokomolekulové cyklické zlúčeniny, ktoré obsahujú C, H, O, N. Biologickým rozkladom organických látok vzniká humus. Rozkladné a syntetické procesy, ktorými sa z primárnej organickej hmoty tvoria vlastné humínové látky, sa označujú ako humifikačné pochody. Podľa zloženia primárnych organických látok (sacharidy, pektíny, lignín, bielkoviny, tuky, vosky, živice, triesloviny a i.) a podľa biologických podmienok v pôde sa kvalitatívne aj kvantitatívne zloženie humusu líši. Asi polovica primárnej organickej hmoty sa humifikuje a zvyšok sa mineralizuje.
Humínové látky sa do vôd dostávajú vylúhovaním z pôd a rašelín. Rozpustnosť zložiek pôdneho humusu závisí od druhu pôdy, od času styku pôdy s vodou, od pH vody a jej zloženia. V závislosti od pH vody a jej zloženia sú humínové látky prítomné ako pravé alebo koloidné roztoky.
Z hygienického hľadiska sú málo škodlivé, ale spôsobujú zhoršenie senzorických vlastností vody. Zafarbujú vodu do žlta až hneda a dodávajú jej pachuť. So vzrastajúcim pH sa intenzita farby zvyšuje. Vzhľadom na uvedené vlastnosti sú humínové látky v pitných, úžitkových a prevádzkových vodách nežiaduce.