V prírode sa hliník vyskytuje v podobe minerálov hlinitokremičitanov Ca[Al₂Si₂O₈]; minerál bauxit AlO(OH) – má najväčší technický význam. Vylúhovaním z minerálov sa dostávajú do vody.
Z umelých zdrojov prichádzajú do úvahy priemyselné odpadové vody z povrchovej úpravy hliníka a jeho zliatin, z výroby papiera, kože, farbív.
Rozpustený [Al(H₂O)₆]³⁺ sa vyskytuje len pri nízkej hodnote pH (nižšej ako 4) – je približne rovnako kyslý ako kyselina octová; Al(OH)₃ sa dá získať len zrážaním z alkalického prostredia oxidom uhličitým. Koloidný hydratovaný oxid hlinitý je hlavnou formou výskytu hliníka vo vodách s neutrálnou hodnotou pH.
Rozpustnosť hliníka rastie aj s rastúcim pH, takže malé koncentrácie rozpusteného hliníka sa dajú udržať len v pomerne úzkom rozmedzí pH.
Hliník tvorí komplexy nielen s hydroxidovými aniónmi, ale aj s inými ligandmi – napr. sírany, fosforečnany, fluoridy. Výskyt vo vodách je rádovo v desatinách mg⋅l^–1.
Väššie množstvá sa vyskytujú najmä v okolí nálezísk sulfidických rúd alebo bridlíc, ktorých oxidáciou dochádza k tvorbe kyseliny sírovej rozkladajúcej okolité horniny.