Olovo sa v prírode vyskytuje v podobe rúd: galenit PbS, anglesit PbSO₄, ceruzit PbCO₃ a i. Galenit je relatívne stabilný voči chemickej aj biochemickej oxidácii, preto sa olovo pomerne málo hromadí v spodných vodách, ak nie sú prítomné iné sulfidické rudy.
Tuhé čiastočky zlúčenín olova boli v minulosti súčasťou exhalátov z dopravných prostriedkov (Pb sa pridávalo do benzínu vo forme tetraetylolova, ktoré má antidetonačné účinky). Vzhľadom na silné toxické účinky olova sa pre tento účel pridávajú do benzínu iné látky, ktoré nemajú negatívne vplyvy na živé systémy (napr. metyl-terc-butyléter).
Olovo sa môže vo vodách vyskytovať ako voľný katión Pb²⁺ alebo ako hydroxokomplex a uhličitanový komplex. Rozpustnosť olova je limitovaná rozpustnosťou uhličitanu.
Pb má veľký akumulačný koeficient, preto sa v prírodných vodách hromadí na dne absorbovaný v dnových sedimentoch.
U ľudí sa olovo ukladá v kostiach, v pečeni, obličkách a svaloch a medzi hlavné príznaky otravy olovom patria funkčné poruchy nervovej sústavy, zmena enzymatických aktivít, porucha krvotvorby, bolesti kĺbov, žalúdka, nízky krvný tlak, závraty, poruchy spánku. Akútne otravy nie sú bežné, skôr chronické otravy.