Ortuť je nešpecifický jed, poškodzuje rôzne enzýmové systémy a tkanivá. Preto jej zlúčeniny, najmä rozpustné vo vode (HgCl₂) sú známe účinné látky travičov. Pridávali ich obeti v malých dávkach do jedla. Chlorid ortuťnatý sa používal u starých národov na balzamovanie mŕtvol.

Ľudia môžu byť exponovaní ortuťou vo forme anorganických a organických zlúčenín, alebo kovovou ortuťou, čo sa prejavuje rôznymi genotoxickými účinkami. Pri otrave ortuťou sú pozorované bolesti hlavy, závraty, zápal ďasien a vypadávanie vlasov. Psychické a emočné poruchy sú charakterizované stratou sebavedomia, bojazlivosťou, poruchami koncentrácie, podráždenosťou. Až neskôr dochádza k nejasnej koktavej reči, k poruchám videnia, počutia, stavom úľaku, nervozite. Nakoniec dochádza k ochrnutiu organizmu. Dochádza aj k rozpadu bielych krviniek a tým k úplnému oslabeniu imunitného systému, čo býva aj príčinou smrti. Veľmi dôležité je si uvedomiť, že ortuťové zlúčeniny prechádzajú placentovou bariérou. Placentovou bariérou prechádzajú najmä alkylové zlúčeniny ortuti. Dieťa v lone matky nie je chránené pred toxickými účinkami ortuťových zlúčenín. Pretože výraznejšie uvoľňovanie ortuti bolo zistené pri zhotovovaní a odstraňovaní amalgámových výpní, platí v Nemecku smernica, podľa ktorej sa počas tehotenstva nemôžu používať nové amalgámové výplne, ani sa klinicky bezchybné amalgámové výplne nemajú odstraňovať.

Medzi symptómy chronickej otravy sa zaraďujú: podráždenosť, strata koncentrácie, depresie, bolesti hlavy, únava, poruchy pamäti, nespavosť, obličkové poruchy, trasenie rúk, jazyka a sánky, ale aj ďalšie symptómy.

Alkylortuťnaté zlúčeniny sú toxickejšie ako fenylortuťnaté a ortuť naviazaná symetricky dvoma väzbami na dva uhlíky je menej toxická ako v zlúčeninách, kde jednu väzbu má s uhlíkom a druhú s iným prvkom.