Vanád je považovaný za toxický. V posledných dvadsiatich rokoch sa výskum orientoval na poznávanie účinkov vanádu na ľudský organizmus. Do organizmu sa vanád môže dostať inhalovaním a tráviacou sústavou. Z potravy sa absorbuje len 0,1 – 1,0 % z prítomného vanádu. Vanád vstrebaný vo forme sa v krvi redukuje glutatiónom na VO²⁺ ióny, ktoré tvoria komplexy s feritínom a transferínom, ktorými je transportovaný do jednotlivých častí organizmu. Vysoká koncentrácia vanádu je v nechtoch (100 ng.g⁻¹) a prieduškách (60 ng.g⁻¹) a asi dvetisíckrát nižšia koncentrácia vanádu je v krvi (0,03 ng.g⁻¹).

Vanád ovplyvňuje činnosť enzýmov. Enzým glukóza-6-fosfát-dehydrogenáza stimuluje činnosť enzýmov ribonukleázy, ATPázy a iných, a niektoré ďalšie enzýmy zasa inhibuje. Vanád ovplyvňuje činnosť najmä tých enzýmov, ktoré obsahujú fosforečnanovú skupinu. Vanád často vystupuje ako analóg fosforu. Vanád inhibuje aj syntézu cholesterolu a znižuje jeho hladiny v plazme. Ovplyvňuje metabolizmus glukózy, sacharidov a lipidov. Podľa súčasných poznatkov je pravdepodobné, že vanád je esenciálnym prvkom pre cicavce. Otázka esenciality vanádu pre človeka ostáva otvorená. Doteraz sa nepodarilo jednoznačne definovať biologické funkcie vanádu, hoci je dokázaný účinok vanádu na aktívne dôležité enzýmy.