Viac ako tri ďesaťročia je základným rádiofarmakom využívaným metódami nuklaárnej medicíny ortojódhipuran značený jódom 131 (¹³¹I-OIH). Pre svoje výhodné farmakokinetické vlastnosti si udržal svoje postavenie napriek zavedeniu ďalších látok charakteru komplexných solí (DTPA, DMSA a iné), ktoré sú značené vhodnejším rádionuklidom technéciom-99m (^99mTc). Niektoré nevýhodné vlastnosti ¹³¹I boli príčinou jeho náhrady za ¹²³I, čo spôsobolo podstatné skvalitnenie zobrazenia pri znížení radiačnej záťaže pacientov. Pomerne vysoká cena a nedostupnosť rýchlo sa rozpadajúceho rádionuklidu však znemožnili jeho rozšírenie aj na pracoviská vzdialené od centier výroby. Preto od konca 70. rokov 20. storočia sa objavili snahy využívať nový typ rádiofarmaka s vlastnosťami hipuranu, ale značený pomocou rádionuklidu ^99mTc určený k diagnostikovaniu ochorení obličiek a močových ciest. Technécium sa dobre vstrebáva z tráviacej sústavy a vylučuje sa močom. Scintigrafické zobrazenia pri používaní rádiofarmak využívajúcich ^99mTc sú kvalitnejšie ako pri doposiaľ používaných prípravkoch. ^99mTc-merkaptoacetyltriglycín (MAG₃) pre priaznivé farmaceutické vlastnosti a nízku radiačnú záťaž umožňuje nahradiť málo dostupný a drahý ¹²³I-OIH.

Poznámka:

V rádionuklidovej terapii sa najčastejšie používajú čisté žiariče β⁻. Pri diagnostických metódách sa využívajú čisté žiariče γ. Čisté žiariče γ tvoria metastabilné dcérske rádionuklidy (napr. ^99mTc), ktoré sú v excitovanom stave. Vyžiarením γ-kvánt sa menia na stabilný nuklid, alebo rádionukli s dlhou dobou polpremeny.

⁹⁹Mo (T_1/2 » 67 hodín, ­b^-)®^99mTc (T_1/2 » 6 hodín, ­g) ® ⁹⁹Tc (T_1/2 » 2,1.10⁵ rokov, ­b⁻)