Inhalovanie zlúčenín kremíka, napr. oxidu kremičitého alebo vlákien azbestu, vedie k toxickým pľúcnym prejavom. Názvom azbest sa označujú kremičitany, ktoré sa v prírode vyskytujú vo vláknitej forme (6 druhov, líšia sa dĺžkou a hrúbkou vlákien). Používanie azbestu je síce už tisícročná záležitosť, ale až v 20. storočí našiel široké uplatnenie pre svoje vlastnosti – odolnosť voči teplu, chemikáliám a pevnosti v ťahu. Do ovzdušia sa dostáva z brzdných a spojkových obložení áut, ale aj zvetrávaním rôznych tepelnoizolačných azbestových platní používaných napríklad v stavebníctve. Používali sa azbestovo-cementové dosky, so 40 % obsahom azbestu. Tieto dosky sa využívali vo veľkom na izoláciu, ale aj na bytové jadrá, strešné krytiny, ako priečky medzi miestnosťami a pod.

Uvoľnené vlákna majú hrúbku 0,003 mm a dĺžku približne 0,005 mm. V tele sa správajú ako miniatúrne ihly. Organizmus sa ich nevie zbaviť. Azbest je súčasťou cigaretových filtrov a ďalších asi 3 000 výrobkov. Azbest zachytený pľúcami spôsobuje ich ochorenie rôzneho druhu. Azbestóza môže byť aj neprofesionálnym ochorením. Vzniká veľmi dlho. Prejavuje sa na začiatku ťažkosťami pri dýchaní. Ľudia exponovaní azbestom majú 5-krát väčšie riziko vzniku rakoviny pľúc oproti neexponovaným osobám. U fajčiarov sa zvyšuje riziko asi 50-násobne.