Skandium je v zemskej kôre rozšírené o niečo menej ako kobalt. Netvorí však väčšie ložiská. Jediným nerastom bohatým na skandium je vzácny tortveitit Sc₂Si₂O₇, ktorý obsahuje 35 – 40 % Sc₂O₃.

Kovové skandium bolo pripravené až v roku 1937 elektrolýzou taveniny chloridu draselného, lítneho a skanditého. Skandium, podobne ako gálium, predpokladal D. I. Mendelejev ako eka-bór.

Keďže výroba skandia spracovaním odpadov zo spracovania uránových rúd je značne nákladná, skandium nemá významnejšie praktické uplatnenie. Takže ľudia s ním a jeho zlúčeninami nedochádzajú do styku v bežnom živote vo významných koncentráciách. Preto nebol dôvod študovať jeho účinky na ľudský organizmus. Existujú výskumné práce orientované na účinok skandia na zvieratá. Vyššie koncentrácie skandia aplikované zvieratám potravou, ovplyvňujú negatívne ich rast a vedú k výskytu nádorov.