Síra patrí medzi tie prvky, ktorých niektoré zlúčeniny sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné a iné (H2S, SO2) znižujú funkčnosť častí organizmu, prípadne spôsobujú aj smrť. Do organizmu sa dostávajú inhaláciou. Najvýznamnejším dodávateľom zlúčenín síry do vzduchu sú spaľovne uhlia.
| Sulfán H2S – |
je prudký nervový jed. Dráždi oči a dýchacie cesty. Sulfán býva rozpustený aj v pitných a minerálnych vodách (Piešťany, Salvator). Po vstrebaní zvyšuje periférne prekrvenie, spôsobuje pokles tlaku krvi, ovplyvňuje činnosť srdca. Sulfán je možné čuchom identifikovať pri koncentrácii 0,0008 – 0,03 mg⋅m−3, pri vysokých koncentráciách ho nie je cítiť, pre obrnu čuchového nervu. Pri koncentrácciách vyšších ako 400 ppm po polhodinovej expozícii môže dôjsť k strate vedomia. Pri koncentráciách 1000 ppm nastáva smrť zastavením dýchania po niekoľkých minútach. Koncentrácia 0,15 mg⋅dm−3 vyvoláva vážne ochorenie očí a pri koncentrácii nad 1,0 mg⋅dm−3 môže nastať kóma a kŕče, prípadne smrť. |
| Oxid siričitý SO2 – |
dráždi oči, dýchacie cesty a vstrebáva sa do krvi. Podráždenie hrtanu nastáva už pri koncentrácii 0,02 – 0,03 mg⋅dm−3. Pri koncentrácii 0,05 mg⋅dm−3 sa prejaví aj podráždenie očí a kašeľ. Pri vdychovaní vyšších koncentrácií okrem chrapotu cítiť bolesť a tlak na prsiach, vzniká zápal priedušiek a môže nastať aj strata vedomia. V ovzduší až také vysoké koncentrácie SO2 nie sú. Ale oxid siričitý sa používa aj na dezinfekciu, napr. vinárskych sudov, pivníc, obilia, chmeľu, pretože ničí mikroorganizmy. Pri neopatrnosti v týchto prípadoch vznikajú otravy oxidom siričitým, ktorý spolu s vodou (vlhkou sliznicou) vytvára kyselinu siričitú. Dlhodobá expozícia SO2 stimuluje sekréciu hlienu. U astmatických pacientov pri expozícii SO2 do dvoch minút vzniká zúženie priedušiek (bronchokonstrikcia). |
| Kyslý dážď – |
oxid siričitý a oxidy dusíka sa v atmosfére a na povrchu vegetácie oxidujú za vzniku kyseliny sírovej a kyseliny dusičnej, ktoré znižujú pH zrážkovej vody. Kyslé dažde následne zvyšujú okyslenie povrchových aj podpovrchových vôd, najmä ak je pôda, cez ktorú vody pretekajú, chudobná na alkalické katióny (Ca2+, Mg2+, Na+, K+). Najmenej odolné sú horské pôdy (časté zrážky a hmly). Pôdy listnatých lesov sú odolnejšie na prekyslenie, ako pôdy ihličnatých lesov, pretože opadané lístie zvyšuje obsah vápnika v povrchovej vrstve pôdy. Táto vrstva vytvára ochranný štít voči kyslým emisiám. Kritická úroveň pre les a prirodzenú vegetáciu je 10 mg⋅m−3 a pre poľnohospodárske plodiny 15 mg⋅m−3 síry. V roku 1999 sa regionálna úroveň koncentrácií SO2 pohybovala od 1,12 mg⋅m−3 po 4,38 mg⋅m−3. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi hodnoty SO2 vo väčšine monitorovacích staníc v Slovenskej republike nemajú klesajúcu tendenciu. |
| Tabuľka 1. | Najvýznamnejšie zdroje SO2 v SR za roky 1998 a 1999 a ich podiel na emisiách znečisťujúcich látok |
|
Zdroj |
Koncentrácie SO2 v rokoch [%] |
|
|
1998 |
1999 |
|
|
Elektrárne Nováky – Zemianske Kostolany |
26,87 |
30,25 |
|
Elektráreň Vojany I a II |
16,37 |
15,05 |
|
Slovnaft a. s. Bratislava |
13,21 |
13,67 |
|
Východoslovenské železiarne a. s. Košice |
7,25 |
9,38 |
|
Chemo Strážske |
6,17 |
6,18 |
|
Želba a. s. Spišská Nová Ves |
3,15 |
2,97 |