Životný štýl väčšiny obyvateľstva na Slovensku, ale aj iných európskych krajín spôsobuje, že ľudia prežijú podstatnú časť dňa v rôznych budovách. Preto sa do pozornosti výskumu dostáva tvorba a hodnotenie interiéru budov. Závažným problémom je prienik rádioaktívneho radónu do interiéru budov najmä z troch zdrojov:

• z geologického podložia budov,
• zo stavebných materiálov,
• z privádzanej vody.

Uvoľňovanie radónu z litosféry nemožno ovplyvniť ľudskou činnosťou. To však neznamená, že tento proces je konštantný. Intenzita emanácie radónu je výrazne ovplyvňovaná meteorologickými dejmi. Koncentrácia radónu v prostredí sa mení v priebehu dňa, aj roka (maximum v zime). V ranných hodinách je koncentrácia radónu vyššia ako na poludnie. Aktivita radónu v atmosfére sa v priebehu 24 hodín mení v intervale 1 – 10 Bq⋅m⁻³.

Hoci človek neovplyvňuje emanáciu radónu, má možnosti zabrániť jeho hromadeniu v interiéroch budov. Veľmi významnú úlohu na obmedzení prenikania radónu do obytných priestorov má neporušenosť, celistvosť základov a suterénnych konštrukcií. Aby sa znížila koncentrácia radónu v interiéri je žiadúce časté a intenzívne vetranie suterénnych priestorov, ako aj samotného interiéru. Táto požiadavka je však v rozpore s energetickou bilanciou, únikom tepelnej energie z interiéru. Čím lepšia tepelná izolácia priestoru, tým výraznejší nárast koncentrácie radónu a jeho produktov rozpadu. Dôkazom uvedeného je aj zistenie, že v rudných baniach sa koncentrácia radónu znížila po zavedení ventilácie vzduchu.

Zamedziť nežiadúcemu pôsobeniu krátkodobých dcérskych produktov radónu na ľudský organizmus v interiéri je možné tým, že ich zachytávame na umelo vytvorených aerosóloch, ktoré neprenikajú do pľúc.

V súčasnosti sa pre stavebné účely využívajú okrem prírodných materiálov aj rôzne priemyselné odpady (popolček z cementární, trosky, škváry atď.). Stavebné materiály sa môžu podieľať na zvýšení koncentrácie radónu v interiéroch. Zvyčajne sa to prejavuje tam, kde sa použili pri výstavbe interiéru sadrové, pórobetónové a škvarové stavebné prvky, tehly z odpadu po ťažbe bauxitu, alebo z hlušín a kyslých vyvretých hornín. Súčasné poznatky poukazujú na to, že je zdravotným rizikom používať do stavebných materiálov popol z tepelných elektrární, ak spaľované uhlie obsahovalo hoci len stopové prímesi uránu U, alebo tória Th. Stavebný zákon z roku 1976 a vyhláška z roku 1992 stanovujú povinnosť distribútorom stavebných materiálov v SR vlastniť atest nezávadnosti materiálu.

V roku 1994 Výskumný ústav bývania v Bratislave v spolupráci s Ústavom klinickej a preventívnej medicíny v Bratislave analyzovali 60 vzoriek panelov určených pre bytovú výstavbu v SR. Nižšie koncentrácie boli zistené v prírodných materiáloch (piesok, kamenivo, dolomit) v závislosti od lokality výskytu. Najhoršie výsledky boli u panelov používaných na výstavbu v Nitre, Žiari nad Hronom, Krompachoch, Vranove a Žiline.

Prenikaním vody cez pôdne vrstvy dochádza k rozpúšťaniu plynného radónu vo vode. Koncentrácia radónu v obytných priestoroch sa zvýši pri náraste spotreby vody, napríklad pri sprchovaní.

Neberúc do úvahy odkiaľ radón pochádza, je rozsah rádioaktívnej zástavby na celom svete obrovský, počíta sa do miliónov bytových jednotiek. Za závadný dom sa podľa vyhlášky považuje každý priestor, v ktorom sa dlhodobo nachádza žiarenie väčšie ako 200 Bq⋅m⁻³.

V SR vo všetkých regiónoch v roku 1992 začalo systémové vyhľadávanie objektov s možnosťou zvýšenej koncentrácie radónu. Prieskum poukázal na výskyt tzv. horúcich radónových lokalít, najmä v okresoch Liptovský Mikuláš (96 Bq⋅m⁻³), Rimavská sobota (92 Bq.m⁻³), Košice-mesto (85 Bq⋅m⁻³), Košice-vidiek (103 Bq.m⁻³) a Rožňava (152 Bq⋅m⁻³). Zvýšené hodnoty boli namerané aj v niektorých kúpeľných zdravotníckych zariadeniach.