Ako už bolo uvedené, fosfor sa nachádza takmer vo všetkých potravinách živočíšneho i rastlinného pôvodu. Mäso rýb má v priemere vyššie koncentrácie fosforu ako mäso ovčie (1,67 g⋅kg⁻¹), hovädzie (1,49 g⋅kg⁻¹) a bravčové (1,21 g⋅kg⁻¹). Najvyššie koncentrácie fosforu majú sardinky (6,7 g⋅kg⁻¹), ale aj šproty (3,1 g⋅kg⁻¹). Z rastlinnej potravy sú na fosfor bohaté strukoviny a obilniny, napr. pohánka (3,3 g⋅kg⁻¹), hrach (1,1 g⋅kg⁻¹), celozrnná múka (4,2 g⋅kg⁻¹), vymletá (biela) múka (1,0 g⋅kg⁻¹). Fosfor prítomný v strukovinách a obilninách sa v organizme ťažko vstrebáva, pretože je viazaný vo fytínoch. Medzi bohaté zdroje fosforu možno zaradiť aj cesnak, brokolicu, čierny koreň, červenú repu, kapustu, ale aj jablká, v ktorých koncentrácia fosforu závisí od odrody. Ľudský organizmus môže fosfor získať aj z mlieka a mliečnych výrobkov a to nielen v útlom, ale aj staršom veku.

Pri zdrojoch fosforu je potrebné sledovať aj jeho pomer k vápenatým iónom. Udáva sa, že optimálny pomer Ca:P je 1 : 1, resp. 2 : 1. Mlieko, syry, listová zelenina a kosti obsahujú viac vápnika ako fosforu. V materskom mlieku je pomer Ca:P asi 2 : 1. Vajcia, obilniny a strukoviny majú 2 až 4-krát viac fosforu ako vápnika. V mäse, hydine a rybách koncentrácia fosforu 15 až 20-krát prevyšuje koncentráciu vápnika.

V podzemných vodách sa fosforečnany vyskytujú iba v malých koncentráciách, pretože sú v pôde zachytávané chemicky aj fyzikálne, najmä v kyslom prostredí.

Povrchové vody majú v porovnaní s podzemnými vodami vyššie koncentrácie zlúčenín fosforu (10 až 100-krát). Príčina je v znečistení vôd poľnohospodárstvom (hnojivá), rozkladom živých organizmov, fekáliami, syntetickými detergentmi (pracie a čistiace prostriedky). Fosforečnany prítomné vo vodách podporujú rast zelených rias. Uvedené dôvody viedli k obmedzovaniu používania fosfátov v pracích prostriedkoch. Začali sa uplatňovať bezfosfátové pracie prostriedky, ktorých základ tvoria zeolity s polykarboxylátmi a nitrilotriacetátmi. Zeolity majú schopnosť rozpúšťať ťažko rozpustné látky, ktoré sa predtým zachytávali v čistiacich zariadeniach, čím vzniká možnosť kontaminácie pitnej vody ťažkými kovmi. Ťažké je rozhodnúť, či viac zaťažujú životné prostredie pracie prášky na základe fosfátov, či bezfosfátové (zeolitové). Problematické je rozhodnúť, ktoré pracie prášky uprednostniť a predpokladať, čo nového ešte prinesie výskum v tejto oblasti.