V nedýchateľnom prostredí sa prívod kyslíka zabezpečuje z kyslíkových tlakových nádob. Kyslíkové prístroje pre potápačov, požiarnikov, horolezca a pod. neobsahujú čistý kyslík. Čistý kyslík sa používa iba pri akútnych, život ohrozujúcich stavoch. Čistý kyslík vyvoláva pri normálnom tlaku po 6 až 8 hodinách prejavy dráždenia dýchacích ciest. Po 60 minútovej prestávke je možné v inhalácii 100 % kyslíka pokračovať.

Inhalácia kyslíka pri zvýšenom tlaku zvyšuje množstvo fyzikálne rozpusteného kyslíka v krvi. Objavujú sa závraty, zvonenie v ušiach, svalové trhanie, kŕče. Vysokú koncentráciu kyslíka, pri tlaku 0,2 až 0,3 MPa možno aplikovať maximálne 120 minút. Dlhodobá inhalácia vyšších koncentrácií kyslíka je pre organizmus toxická. Toxický účinok nadbytku kyslíka na centrálnu nervovú sústavu sa prejavuje kŕčmi a poruchami vedomia. Zvlášť nebezpečné sú voľné kyslíkové radikály.

Keď človek dýcha dlhší čas vzduch pri vyššom tlaku, napr. pod hladinou mora (10 m = 0,1 MPa), zvyšuje sa rozpustnosť dusíka v krvi. Pri rýchlom vynáraní, rozpustený dusík sa z krvi uvoľňuje, vznikajú bublinky plynného dusíka, ktoré môžu upchať malé cievy, tzv. kesonová choroba. Prejavuje sa kŕčami, bolesťami kĺbov, svalov, obrnami, poruchami vedomia a činnosti srdca.